ALBA RIKI WATANABE
Pred dvoma týždňami Misoo reagoval na môj post, že tieto hodinky si zaslúžia recenziu. Bral som jeho vyjadrenie skôr ako formalitu aj vzhľadom na počet jeho príspevkov a funkciu moderátora fóra . Keď som sa však nad tým zamyslel tak som registrovaným členom tohto fóra od 25.12.2011 a nenapísal som ešte ani jednu recenziu hodiniek. Koniec koncov počet mojich doterajších príspevkov tiež svedčí o tom, že sa aktívne nezapájam do každej diskusie. Nakoniec som sa teda rozhodol aspoň z časti ponaprávať resty a napísať recenziu k môjmu novému prírastku. Pri rozmýšľaní kam túto recenziu zaradiť som sa vo finále rozhodol založiť vlákno v sekcii „Vaše hodinky“ aby som prípadne keď budem mať chuť mohol pokračovať v písaní ďalších recenzií hodiniek, ktoré som vlastnil, vlastním alebo budem vlastniť. Zároveň sa vyhnem problému do, ktorého vlákna v sekcii „Štýly hodiniek“ by som mal zaradiť konkrétne hodinky.
Pred pár rokmi keď som riešil dilemu kúpy prvých mechanických hodiniek som narazil aj na hodinky Alba Riki Watanabe. No pravdu povediac som im nevenoval veľkú pozornosť. Znovu sa mi však pripomenuli keď začiatkom tohto roka zomrel vo veku 101 rokov človek, ktorého meno nesú a ktorý sa aspoň podľa marketingu spolupodieľal na dizajne celej rady hodiniek pre Seiko Alba. Spoločnosť Alba je jednou zo značiek patriacich Seiku. Vznikla v roku 1979 a cieli hlavne na na ázijský a blízkovýchodný trh.
Riki Watanbe bol uznávaný japonský priemyselný dizajnér, ktorý sa primárne venoval dizajnu nábytku a interiérov. Po druhej svetovej vojne, kedy Japonsko trpelo nedostatkom surovín sa preslávil najmä návrhom nábytku z lacných materiálov ako bol napríklad kartónový papier.
Prejdime ale radšej už k samotným hodinkám. Tento model sa momentálne už nevyrába ale je ho možné ešte kúpiť u japonských predajcov cez Ebay. Vyrábal sa myslím v 3 alebo 4 farebných kombináciách. Ja som volil nakoniec univerzálnejšiu čierno – bielu kombináciu. Veľmi ma však lákala aj hnedo – biela. Hodinky boli pôvodne dodávané v jednoduchej kartónovej krabici v duchu striedmeho japonského povojnového dizajnu. Bohužiaľ ja som hodinky kúpil už bez pôvodnej krabice. Preto prikladám aspoň foto z internetu ako balenie vyzeralo.
Púzdro z leštenej chirurgickej ocele má priemer bez korunky 35 mm a 37 mm s korunkou. Opticky však hodinky pôsobia väčším dojmom, keďže ich výška je 13 mm a vzdialenosť od hornej po dolnú nožičku je 44 mm. Vzdialenosť medzi nožičkami 18 mm. Vodotesnosť je udávaná na púzdre ako water resistant takže predpokladám 30 m.
Ciferník je pojatý v jednoduchom duchu ale pri tom je nádherne členitý. Tvoria ho tri kružnice. Prvá od stredu tvorená jemnými drážkami. Na tejto kružnici je aj nápis Riki a AUTOMATIC. Druhá (stredná) kružnica je hladká. Obidva kružnice sú vytvorené na jednom kuse (disku) materiálu. Tretí kruh je samostatný diel položený na okraj ciferníku, ktorý má rovnakú úpravu ako druhá kružnica. Nesie sekundové indexy, ktoré sú namaľované a hodinové, ktoré sú opäť tvorené samostatnými dielmi prečnievajúcimi svojimi koncami nad strednú kružnicu. Dátumový veniec je úplne bielej farby to v porovnaní s krémových a členitým ciferníkom na ktorom sa vytvárajú viaceré odtiene bielej na mňa pôsobí mierne rušivo.
Hodinová ručička je približne trikrát hrubšia ako minútová no zároveň je opticky odľahčená obdĺžnikovým otvorom a siaha po okraj prvej vnútornej kružnice. Minútová ručička prechádza ponad hodinové indexy zároveň má však aj jemný asi milimetrový odstup od vonkajšieho okraja prostrednej kružnice. Sekundová ručička siaha až po sekundové indexy a má nádherný kónický tvar. Všetky ručičky sú čierne. Naproti tomu majú všetky indexy skôr sivý nádych ako čierny. Neviem, či to bol zámer alebo je to skôr náhoda. Skôr by ma však potešilo keby bola sekundová ručička červená, ale to je len môj subjektívny pocit.
To všetko prispieva k samotnej výške hodiniek a je to podčiarknuté vypuklým Hardlex sklíčkom, ktoré nádherne dotvára ciferník. Z hardlexu je aj zadný priehľad na strojček, ktorý má označenie Y675B. Ide vlastne o kaliber Seiko 7s26 bez ukazovateľa dňa v týždni. Cez priehľad veľmi nie je čo obdivovať. Jediným zdobením je len nápis Riki na rotore. Uvítal by som radšej dno bez priehľadu. Čo sa týka presnosti a rezervy náťahu. Oba tieto parametre sú v medziach udávaných výrobcom pre tento kaliber a pre mňa plne postačujúce. Presne som to nikdy pri žiadnych hodinkách nemeral a asi ani nikdy merať nebudem.
Najslabším miestom celých hodiniek je remeň šírky 18 mm na ktorom sú dodávané. Okrem toho, že je dosť krátky čo zrejme súvisí s určením pre ázijský trh tak je dosť tenký. Na druhej strane je mäkký a nosí sa príjemne. Páčia sa mi na ňom japonské znaky z vnútornej strany, akosi mi to dotvára celkovú atmosféru hodiniek. Celkovo však nepôsobí, že by mal byť stavaný na dlhú životnosť. Uvažujem preto, že k hodinkám dokúpim mesh.
Za menej podarený považujem tvar korunky. S mojimi rukami mám trocha problém s ňou manipulovať. Ďalším nedostatkom je jemná škára medzi sklíčkom a púzdrom do ktorej sa občas zachytávajú nečistoty.
Príbeh tohto modelu hodiniek vystihuje obchodnú politiku Seiko v oblasti „low end“ hodiniek. Za relatívne malo peňazí môže mať človek kvalitné a pekné hodinky s príbehom a v tomto prípade aj so značkou made in japan.
Posledná 2 fotky som si požičal z internetu.