EDYHO hodinky

ALBA RIKI WATANABE

Pred dvoma týždňami Misoo reagoval na môj post, že tieto hodinky si zaslúžia recenziu. Bral som jeho vyjadrenie skôr ako formalitu aj vzhľadom na počet jeho príspevkov a funkciu moderátora fóra . Keď som sa však nad tým zamyslel tak som registrovaným členom tohto fóra od 25.12.2011 a nenapísal som ešte ani jednu recenziu hodiniek. Koniec koncov počet mojich doterajších príspevkov tiež svedčí o tom, že sa aktívne nezapájam do každej diskusie. Nakoniec som sa teda rozhodol aspoň z časti ponaprávať resty a napísať recenziu k môjmu novému prírastku. Pri rozmýšľaní kam túto recenziu zaradiť som sa vo finále rozhodol založiť vlákno v sekcii „Vaše hodinky“ aby som prípadne keď budem mať chuť mohol pokračovať v písaní ďalších recenzií hodiniek, ktoré som vlastnil, vlastním alebo budem vlastniť. Zároveň sa vyhnem problému do, ktorého vlákna v sekcii „Štýly hodiniek“ by som mal zaradiť konkrétne hodinky.

Pred pár rokmi keď som riešil dilemu kúpy prvých mechanických hodiniek som narazil aj na hodinky Alba Riki Watanabe. No pravdu povediac som im nevenoval veľkú pozornosť. Znovu sa mi však pripomenuli keď začiatkom tohto roka zomrel vo veku 101 rokov človek, ktorého meno nesú a ktorý sa aspoň podľa marketingu spolupodieľal na dizajne celej rady hodiniek pre Seiko Alba. Spoločnosť Alba je jednou zo značiek patriacich Seiku. Vznikla v roku 1979 a cieli hlavne na na ázijský a blízkovýchodný trh.

Riki Watanbe bol uznávaný japonský priemyselný dizajnér, ktorý sa primárne venoval dizajnu nábytku a interiérov. Po druhej svetovej vojne, kedy Japonsko trpelo nedostatkom surovín sa preslávil najmä návrhom nábytku z lacných materiálov ako bol napríklad kartónový papier.

Prejdime ale radšej už k samotným hodinkám. Tento model sa momentálne už nevyrába ale je ho možné ešte kúpiť u japonských predajcov cez Ebay. Vyrábal sa myslím v 3 alebo 4 farebných kombináciách. Ja som volil nakoniec univerzálnejšiu čierno – bielu kombináciu. Veľmi ma však lákala aj hnedo – biela. Hodinky boli pôvodne dodávané v jednoduchej kartónovej krabici v duchu striedmeho japonského povojnového dizajnu. Bohužiaľ ja som hodinky kúpil už bez pôvodnej krabice. Preto prikladám aspoň foto z internetu ako balenie vyzeralo.

Púzdro z leštenej chirurgickej ocele má priemer bez korunky 35 mm a 37 mm s korunkou. Opticky však hodinky pôsobia väčším dojmom, keďže ich výška je 13 mm a vzdialenosť od hornej po dolnú nožičku je 44 mm. Vzdialenosť medzi nožičkami 18 mm. Vodotesnosť je udávaná na púzdre ako water resistant takže predpokladám 30 m.

Ciferník je pojatý v jednoduchom duchu ale pri tom je nádherne členitý. Tvoria ho tri kružnice. Prvá od stredu tvorená jemnými drážkami. Na tejto kružnici je aj nápis Riki a AUTOMATIC. Druhá (stredná) kružnica je hladká. Obidva kružnice sú vytvorené na jednom kuse (disku) materiálu. Tretí kruh je samostatný diel položený na okraj ciferníku, ktorý má rovnakú úpravu ako druhá kružnica. Nesie sekundové indexy, ktoré sú namaľované a hodinové, ktoré sú opäť tvorené samostatnými dielmi prečnievajúcimi svojimi koncami nad strednú kružnicu. Dátumový veniec je úplne bielej farby to v porovnaní s krémových a členitým ciferníkom na ktorom sa vytvárajú viaceré odtiene bielej na mňa pôsobí mierne rušivo.

Hodinová ručička je približne trikrát hrubšia ako minútová no zároveň je opticky odľahčená obdĺžnikovým otvorom a siaha po okraj prvej vnútornej kružnice. Minútová ručička prechádza ponad hodinové indexy zároveň má však aj jemný asi milimetrový odstup od vonkajšieho okraja prostrednej kružnice. Sekundová ručička siaha až po sekundové indexy a má nádherný kónický tvar. Všetky ručičky sú čierne. Naproti tomu majú všetky indexy skôr sivý nádych ako čierny. Neviem, či to bol zámer alebo je to skôr náhoda. Skôr by ma však potešilo keby bola sekundová ručička červená, ale to je len môj subjektívny pocit.

To všetko prispieva k samotnej výške hodiniek a je to podčiarknuté vypuklým Hardlex sklíčkom, ktoré nádherne dotvára ciferník. Z hardlexu je aj zadný priehľad na strojček, ktorý má označenie Y675B. Ide vlastne o kaliber Seiko 7s26 bez ukazovateľa dňa v týždni. Cez priehľad veľmi nie je čo obdivovať. Jediným zdobením je len nápis Riki na rotore. Uvítal by som radšej dno bez priehľadu. Čo sa týka presnosti a rezervy náťahu. Oba tieto parametre sú v medziach udávaných výrobcom pre tento kaliber a pre mňa plne postačujúce. Presne som to nikdy pri žiadnych hodinkách nemeral a asi ani nikdy merať nebudem.

Najslabším miestom celých hodiniek je remeň šírky 18 mm na ktorom sú dodávané. Okrem toho, že je dosť krátky čo zrejme súvisí s určením pre ázijský trh tak je dosť tenký. Na druhej strane je mäkký a nosí sa príjemne. Páčia sa mi na ňom japonské znaky z vnútornej strany, akosi mi to dotvára celkovú atmosféru hodiniek. Celkovo však nepôsobí, že by mal byť stavaný na dlhú životnosť. Uvažujem preto, že k hodinkám dokúpim mesh.

Za menej podarený považujem tvar korunky. S mojimi rukami mám trocha problém s ňou manipulovať. Ďalším nedostatkom je jemná škára medzi sklíčkom a púzdrom do ktorej sa občas zachytávajú nečistoty.

Príbeh tohto modelu hodiniek vystihuje obchodnú politiku Seiko v oblasti „low end“ hodiniek. Za relatívne malo peňazí môže mať človek kvalitné a pekné hodinky s príbehom a v tomto prípade aj so značkou made in japan.

Posledná 2 fotky som si požičal z internetu.

Nový rok je tu, ja mám trocha voľného času a tak pri upratovaní prenosného pevného disku som narazil na staršie fotografie hodiniek. Na týchto fotkách ma udivila jedna vec. Samozrejme to nebola ich kvalita. Už sa asi budem musieť zmieriť s tým, že fotograf zo mňa nebude. Skôr išlo o to, že som začal premýšľať o tom koľko hodiniek som mal a v akom poradí prišli a niektoré aj odišli. Preto som sa rozhodol, že tak isto ako niektorí členovia fóra spravím krátky prierez doterajším mojím hodinkovým životom.

1. Začiatky
Som bohužiaľ z generácie ľudí, ktorí už ako prvé hodinky nedostávali mechanické Primky. Čo teraz spätne hodnotím ako ochudobnenie môjho detstva :hehe: . Moje prvé hodinky som dostal niekedy v tretej triede ZŠ a boli nimi plastové digitálky Casio F-91W. Dostávali dosť zabrať. Bežné bolo kúpanie, plávanie a demonštrovanie pred spolužiakmi čo vydrží sklíčko mlátením o roh lavice. Hodinky všetko prežili s pár šrámami ale funkčné. Nakoniec ich aj tak zobral čas.
Ďalšie hodinky sa ku mne dostali niekedy okolo 16 roku života boli to tak isto Casio ale tentoraz už oveľa konzervatívnejší model MTP – 1182. Sám sa tomu čudujem, že som ich nosil aj napriek ich vyzretému vzhľadu a veľkosti (35 mm). V tých časoch ešte asi nebol všade taký fashion boom veľkých hodiniek a už vôbec nie v malom meste na východe. Koniec koncov sú to jediné hodinky ku ktorým mám sentimentálny vzťah asi aj preto, že to bol dar.

2. Vostok Europe N1 Rocket 2426/2205091
V máji 2010 som asi ako študent mal nejaké voľné peniaze tak ma napadla myšlienka, že si kúpim nové hodinky a vtedy sa to všetko začalo. Samozrejme s obmedzeným rozpočtom padla voľba na Festiny. Našťastie alebo naneštastie som narazil na jedno nemenované České fórum a veci sa začali uberať iným smerom.
Tak som si zaobstaral svoje prvé automaty. Hodinky som dosť intenzívne nosil asi 2 roky. Priemer mali 42 mm. Vodotesnosť 10 ATM. Púzdro leštená oceľ a nožičky brúsená oceľ. Sklo vypuklý minerál aj napriek nie najlepšej povesti vtedajších sklíčok od VE u mňa prežilo bez ujmi. Vo vnútri bol pravý ruský kaliber Vostok 2426 na, ktorý sa dalo pozerať pre mňa v tej dobe veľmi dôležitým priehľadom. Žiaden hacking, nastavovanie GMT ručičky ani rýchlo preklápanie dátumu. GMT ručička sa proste otáčala s hodinovou a sekundovou ručičkou ale 1x pomalšie. Druhá časová zóna sa nastavovala lunetou. To bol celý zázrak GMT Made in Russia až oveľa neskôr som zistil, že GMT ručičku je možné u iných kalibrov nastavovať korunkou nezávisle na hodinovej a sekundovej ručičke.

3. Casio G-7800 1-ER
V časoch tesne po škole som pracoval v práci, ktorá nebola veľmi vhodná pre automatické hodinky. Začal som sa preto obzerať po niečom odolnom na ťažšiu prácu a šport. Samozrejme voľba padla na rad G-Shock od Casia. Dizajnovo vymazlené modely sa mi zdali cenovo dosť vysoko a klasika model 5600 zase až veľmi retro. Nakoniec som našiel niečo čo vo všetkých smeroch spĺňalo moje kritéria. Musím tiež konštatovať, že tieto hodinky spolu s už spomenutými Casio MTP-1182 na 99% nikdy nepredám. Čo sa týka funkcií tak sú to klasické G-Shock (stopky, svetové časy, odpočítavanie....) žiadne špecialitky ako výškomer, fázy mesiaca a podobne. Najviac sa mi aj po čase páči kovová hranatá luneta.

4. Christopher Ward C6 Kingfisher Diver-Pro
Moja zvedavosť bola veľká a po čase som zatúžil skúsiť niečo SWISS MADE. Nakoniec som náhodou skončil pri potápkach od Christophera Warda. Priemer 42 mm. Púzdro aj spona pieskované. Sklíčko 4,5 mm hrubý vypuklý zafír s vnútorným antireflexom. Vodotesnosť 30 ATM. Vo vnútri bola quartzova Ronda. Na zadnej strane vygravírovaná tabuľka NDL. Najviac sa mi páčila luneta, ktorá bola kombináciou kovu s vyritými číslami a tmavého tvrdého vystúpeného materiálu. Na pozícii 0 – 60 samozrejme nesmel chýbať svetelný bod aj keď celkovo lumi nestála za veľa. Po čase mi začalo prekážať hlavne to, že je to quartz.

5. Seiko Monster
Zatúžil som po mechanických potápkach. Nakoniec som zo zvedavosti išiel do tak trocha kontroverzných hodiniek, ktoré sú buď zbožňované alebo nechávajú človeka úplne chladným. Mal ich každý alebo kto ich nemal ako keby ani nebol. Naozaj Seiko Monster majú mnoho prívlastkov. Ja som skôr patril k skupine, ktorú nechávali chladnou a nechápal som čo na nich ľudia vidia. V momente keď som ich rozbalil som ostal udivený tým množstvom kovu, ktorý sa na hodinkách nachádza a v kombinácii s oranžovou farbou sú to hodinky, ktoré pútajú pozornosť a na živo naozaj majú čosi do seba. Na ruke sedia dobre. Priemer je pre mňa osvedčených 42 mm. Sklíčko Hardlex. Vodotesnosť 20 ATM. Ťah klasický Seiko v tejto kategórii neurazí ani nenadchne. Vo vnútri základný kaliber od Seika 7s26. Intenzita svietenia lumi je podľa očakávania nadpriemerná.

6. Seiko SNN207P1
Môj prvý chronograf. Dostal sa ku mne počas náhodného prihodenia na internetovej dražbe. Veľmi sa mi páčila zelená military verzia týchto hodiniek. Hodinky majú priemer 42 mm ale vďaka hranato/oválnemu púzdru pôsobili oveľa mohutnejšie. Sklíčko Hardlex a pohon Seiko quartz 7T94. Vodotesnosť 10 ATM. Boli kupované na ťahu ale na ťahu som ich nikdy nenosil. Keďže vo svojom spracovaní dosť zaostával za hodinkami. Nakoniec u mňa nevydržali veľmi dlho možno aj pre ich bielu farbu ciferníka.

7. Hamilton Khaki Field Auto H70595133
Pre mňa zásadný zlom v hodinkovom živote prvé SWISS MADE automaty. Poháňa ich osvedčená ETA 2824. Priemer 40 mm. Vodotesnosť 10 ATM. Sklíčko zafír bez antireflexu. Púzdro je pekne brúsené nie je teda tak náchylné na tvorbu vlásočníc. Leštená je iba luneta.

8. Seiko SNAD43
Začal som potrebovať tzv. otĺkacie hodinky do spoločnosti. Proste hodinky na podujatia, ktoré by hravo zvládli aj G-Shock ale pre svoj športový vzhľad sa nato proste nehodili. Rozhodol som sa preto opäť pre chronograf od Seika. Tieto hodinky sú celkom podarené po dizajnovej stránke. Pekný členitý ciferník. Púzdro kombinácia leštená, brúsená oceľ a plast. Púzdro je na oceľový ťah napojené tak, že je vlastne mimo osy ťahu. Vodotesnosť je klasických 10 ATM. Kaliber Seiko quartz 7T62 a priemer 42 mm. Sklo Hardlex.

9. Steinhart Marine Chronometer
Tieto hodinky som kúpil lebo som chcel vyskúšať ručný náťah. Dodnes si pamätám ako pekne nahlas tikal Unitas vo vnútri. No zistil som, že veľkosť 44 mm bola na mňa už priveľa. Obľúbil som si na tomto type hodiniek hlavne jednu vec. Keďže nemám vrtič tak mi maximálne vyhovovalo, že v prípade ak som ich dlhšie nemal na ruke som ich len natiahol nastavil čas a dal na ruku. Zároveň sa to pre mňa stalo akýmsi rituálom, ktorý si užívam.

10. Tag Heuer GMT WS2113
Po Vostoku ďalšie hodinky s GMT. Pre túto komplikáciu začínam mať slabosť. Kaliber ETA 2893-2 už dokáže nastavovať GMT ručičku nezávisle na ostatných ručičkách. Momentálne najmenšie hodinky (35mm), ktoré nosím. Nebijú do očí a pri bližšom pohľade majú pekne prepracované detaily. Páči sa mi najmä že GMT ručička nie je veľmi výrazná. Po technickej stránke hodinky špeciálne nevynikajú sklíčko je iba Akryl a vodotesnosť 3 ATM. Takže z tohto pohľadu nič moc, no podľa mňa majú svoju auru ako pripomienka starých časov, ktorú vyžarujú a keď sa dívam na túto fotku tak asi začnem na nich znova zháňať kožený remeň.

11. Zeppelin LZ 127
Prvý mechanický chronograf, ktorý sa mi dostal do rúk. Pohon zabezpečoval ruský kaliber s ručným náťahom Poljot 3133. Pekne zdobený na ktorý sa dalo pozerať cez zadný priehľad. Priemer 42 mm a výška púzdra 13mm. Vodotesnosť 5 ATM. Sklo zafír. Tieto hodinky som mal na ruke len párkrát. Nášmu vzťahu chýbala akási chémia. Netrvalo tak dlho a naše cesty sa rozišli.