Dnes ma potešilo...

    … teraz v Metre … pán cca 60 si vyberal z automatu kávu so slovami “ bez cukru prosím “ a keď odchádzal “ Ďakujem pekne”

    Branoz wrote:

    … teraz v Metre … pán cca 60 si vyberal z automatu kávu so slovami “ bez cukru prosím “ a keď odchádzal “ Ďakujem pekne”

    Slušný človek a vy máte z nech posmech, že vám nie je hanba ^^

    … ja nie naopak ja som bol naozaj milo prekvapený … to je ako balzam v takomto svete

    Roman-Zilina wrote:

    kam ides :?: preto ja autobusmi ani vlakmi nechodim. jedine autom, tam som sam, max. s manzelkou :!:

    Ja nikde, ale Huliak s kamaratmi a hranolom za volantom ;) hoci je uz jasne ze Huliak sa v tom buse nepovezie :D

    Toz ten skok z lietadla neviem ci dam, od urciteho veku a hlavne od kedy mam malu tak som posera... Ale toto bolo tiez super zazitok

    Pekné, gratula!

    Ja mám za sebou celkom 23 zoskokov. Prvý som absolvoval 11.07.1989 (nie predvčerom ;) ) z An-2-ky. Všetky som mal ako člen aeroklubu Očová na tamojšom letisku. Prvé 3 zoskoky z Anči An-2, ostatné z L-60 a Mi-17.

    Zažil som ešte aj zoskoky z ruskej Mi-17. Oni tam chodievali zo Zvolena a skok z vrtulníku bol pekný zážitok a okrem zážitku aj pre mňa pohodlnejší, pretože vtedy sa odstavovala L-60-ka a my najmladší sme ju nemuseli umývať od nánosu kvanty mastných chrobákov, keď už mali ostatní (starší členovia) namierené do krčmy na pivečko....

    KRÁSNE ZÁŽITKY!!!

    Keď som pred nedávnom oznámil žene (ktorá sa ani na stoličku nepostaví, pretože sa je hlava krúti), že by som to zaokrúhlil na pekných 25 zoskokov, tak po mne tak vybehla, že som nemal úprimný úsmev na tvári... no nevzdávam sa.....

    Ja som uvažoval o samostatnom zoskoku po 6-hodinovom kurze, ktorý bol v cene zoskoku. Potom som si naštudoval štatistiky a vyšetrovacie správy po nehodách a rozmyslel som si to.

    Aj keď som technický tip a nie som teľa, z tak malej výšky je reakčný čas v prípade problémov veľmi malý a bez skúseností alebo riadneho výcviku podľa mňa veľmi ťažko zvládnuteľný.

    Takže keď, tak radšej tandemový zoskok.

    Padáky sme si samozrejme balili sami. 6 HODONOVÝ KURZ ??!!!??? Dnes to už ide tak rýchlo?

    Prvé tri zoskoky sme mali po dvoch týždňoch intenzívnej - samozrejme riadenej - prípravy, ktorá sa začínala každé ráno o 06:00 a skončilo to večierkou o 22:00. Každý deň hromada teórie a spústa hodín praktického výcviku a tréningu ako terénny beh atď.... Na letisku Očová sme mali ešte postavený zoskokový trenažér, z ktorého sme mali X zoskokov so zameraním hlavne na dopad s tzv. parakotúlom..... (jakž tak kukám na Google maps tek ten trenažér je už preč - sú tu už ale roky.....).

    Všetky zoskoky som mal na padáku OVP-68 (osobný výsadkový padák), na padák typu "krídlo" som sa nedostal (a ani som nevedel odkiaľ by sa v tej dobe dali také padáky zohnať - a aj keby sa dali zohnať, tak som nemal ani halier na ne...), hoci na tom "krídle" (ako sme to my volali) dokázali borci krásne ladne pristáť nie tak ako to bolo pri OVP-čkach, kde si sa riadne drbol o zem.... Padáky sme si balili samozrejme sami!

    Vpredu na bruchu sme mali aj záložný padáčik (ZVP). Po troch základných zoskokoch medzi prvé úlohy patril zoskok s otvorením ZVP k hlavnému padáku OVP, takže sme pristávali na dvoch padákoch (k hlavnému bol otvorený aj záložný). Základné zoskoky sme mali z výšky 700m a ja som skončil s 10 sekundovými voľnými pádmi z výšky 1200m.

    Asi málokto vie, ale ČSSR v tej dobe patrila medzi veľmoci v súťažiach v zoskokoch padákom (na západ sa chodilo samozrejme málo...). Inštruktora sme mali z Lučenca (meno si už žiaľ nepamätám, mám ho na jednej čb fotke) a mal cez 3000 zoskokov.

    Foťáky sme moc nemali, ale ajtak mi zostali čb fotečky, z ktorých jedna je veľi cenná: stáli sme v rade, neviem kto nás fotil, ale oslovil ma, otočil som sa a výraz v mojej tvári veľavravný :) :) tak som si dal tú námahu a vyhľadal som fotečku (ja 3. z ľava) Na ďalších fotkách zoskoky z trenažéru a náš inštruktor....