Automatický náťah náramkových hodiniek
Samonáťah náramkových hodiniek je prídavné zariadenie hodinkového stroja, ktoré slúži k samočinnému naťahovaniu pera. Hodinky naťahujeme bežnými pohybmi ruky bez toho, aby sme si to uvedomovali. Okrem automatického naťahovania je výhodou automatických hodiniek aj to, že majú lepšie podmienky pre presný chod pokiaľ sú trvale nosené – pero je stále doťahované a hnacia sila je preto menej premenlivá ako u bežných hodiniek naťahovaných korunkou raz denne.
Priebeh hnacej sily u hodiniek s ručným náťahom (a) a so samonáťahom (b)
Samonáťah býva umiestnený nad základným hodinovým strojčekom a skladá sa z piatich ústrojenstiev:
- Hnacie ústrojenstvo
- Menič
- Prevodové ústrojenstvo
- Klzná spojka
- Odlučovač samonáťahu
Príklad usporiadania samonáťahu (menič s ozubenými kolesami)
Rotor
Hnacie ústrojenstvo samonáťahu je obvykle tvorené tzv. rotorom, t.j. závažím v tvare segmentu, uloženým v strede hodiniek. Jeho dráha bývala u starších konštrukcií obmedzená dorazovými pružinami, u nových konštrukcií je však neobmedzená a môže prekračovať 360°. Otáčavý pohyb rotoru je nepravidelný (doprava aj doľava) v súlade s pohybom ruky a je vyvolaný jednak zemskou príťažlivosťou (priťahuje rotor stále do najnižšej polohy), jednak zotrvačnými silami (pri prudších pohyboch ruky). Naťahovací účinok rotoru závisí na jeho rozmeroch a váhe a na početnosti a zložitosti pohybov ruky. Ložiská rotoru sú veľmi namáhaným miestom vzhľadom k veľkej váhe rotoru a k ich malému rozostupu (pretože samonáťah musí byť plochý, aby príliš nezväčšoval výšku hodiniek). K mazaniu ložiska rotoru je nutné používať špeciálne oleje s veľmi dobou mazavosťou.
Príklad uloženia rotora
Meniče
Menič zmyslu otáčania slúži k prevedeniu pohybu rotoru (ktorý sa otáča do oboch strán, doprava aj doľava) na otáčavý pohyb do jedného smeru, ako ho potrebujeme k naťahovaniu hodinkového pera. Konštrukcií meničov je celá rada, všetky ale ide rozdeliť podľa princípu do troch skupín:
- meniče s ozubenými kolesami
- meniče voľnobežkové (západkové)
- meniče výstredníkové
Výstredníkový menič
Klzná uzda
V priebehu automatického naťahovania sa zaisťuje prenos naťahovacej sily z rotoru na hodinkové pero, pri dotiahnutí pera potom preklzuje. Býva niekedy umiestnená na poslednom pastorku prevodového ústrojenstva. Najčastejšie je však riešená ako tzv. klzná uzda.
Klzná uzda
Klzná uzda je pásik z tlstejšieho materiálu ako hodinové pero, ktorý je vložený do pérovníka a svojou pružnosťou tlačí na jeho vnútorný obvod. Tým je vyvodzované trenie potrebné k prenosu hnacej sily. Hodinové pero je zavesené na háčiku klznej uzdy, ktorá pri plnom dotiahnutí pera prekĺzne v pérovníku. Vnútorný obvod pérovníka je hladký (bez háčkov) a je mazaný špeciálnym mazadlom zo sirníkom molybdeničitým.
Odlučovač samonáťahu
Odlučovač samonáťahu má za úlohu vyradiť činnosť samonáťahu pri naťahovaní hodiniek korunkou. Pri automatickom naťahovaní zaisťuje pevné spojenie a tým aj prenos sily z rotoru na hodinové pero, zatiaľ čo pri naťahovaní korunkou preskakuje naprázdno. Jeho použitie je bezpodmienečne nutné u konštrukcii samonáťahu, kde je použitý menič s ozubenými kolesami. U konštrukcie samonáťahu s meničom volnobežkovým alebo s výstredníkovým meničom odpadá odlučovač samonáťahu, lebo jeho funkciu zastáva sám menič.
Odlučovač samonáťahu
U niektorých konštrukcií samonáťahu je ústrojenstvo pre ručné naťahovanie doplnené ešte o tzv. odlučovač náťahu korunkou. Účelom tohto orgánu je vyradenie otáčania spojkového kolesa a preskakovanie jeho zubovej spojky v priebehu naťahovania pera samonáťahom. Týmto usporiadaním sa zvyšuje celková účinnosť samonáťahu. Odlučovač náťahu korunkou sa niekedy používa v kombinácii s odlučovačom samonáťahu – tzv. dvojitý odlučovač umiestnený na štvorhrane hriadeľa pérovníka.
