Myslim, ze si zasluzia vlastne vlakno Vintage Seiko 5actus z cca 1970. Plne lestene 37mm puzdro so skrytou, zapustenou korunkou. Strojcek ma iba automaticky natah, ale oproti dnesnej low end Seiko produkcii disponuje hackingom. Nastavenie dna v tyzdni mozne iba tocenim korunky o 24hodin, ale datum sa da prehodit bleskovo zatlacenim korunky do pozicie "-1" (0: hodinky idu, +1: nastavenie casu). Prijemna vychytavka Dizajn si dovolim tvrdit, ze je nadcasovy (manzelka ich sice nazvala "dedkovske", ale nesuhlasim s nou ). Na svoj vek a low end zaradenie maju pre mna takmer nepochopitelnu uroven detailov - indexy a rucicky by som s prizmurenym okom (no mozno treba prizmurit obe ) prirovnal ku Grand Seiko. Vysoko lestene plochy s roznymi uhlami, v strede cierna farba, ktora nielen vyrazne napomaha citatelnosti na "sunray" striebornom ciferniku, ale v urcitych uhloch vytvaraju iluziu vznasania sa v priestore. Na foto sa to zachytit neda, hodinky treba chytit do ruky a rozne natacat a kochat sa Pre mna maju iba jednu vadu - velkost, resp. malost. Na 19mm kroko remeni mam pocit, ze som omylom zobral zenine hodinky. S napasovanym 20mm shell cordovanom su uz "muznejsie", ale stale to nie je ono. Ide pravdepodobne hlavne o zvyk, kedze najmensie hodinky mam tusim 42mm, ale zatial som sa s nimi nestotoznil. Tak lezia na stole a kazdu chvilku na ne pozeram..
Zopar mobil foto:
Takyto wristshot mi vravi, ze je vsetko OK, ale neviem sa zbavit pocitu, ze su mi male