Svoju cestu začnem od svojich posledných hodiniek ktoré mi najviac prirástli k srdcu svojou húževnatosťou a lumi vrstvou ktorú si človek okamžite zamiluje 
volajú sa Victorinox dive master 500 so strojčekom ETA 2892-A2. Budu to už dva roky od kedy som si ich dal prvý krát na ruku a okamžite mi na ňu prirástli. Stanovačky, splavy a lyžovačky stále 24 hodín na ruke. Hodinky šetrím iba od dielenskej a stavbárskej prace ale nie vždy sa to podari. Majú na sebe už dva ťukance z toho jedna pecka hneď druhý deň do zárubne čo ma veľmi nepotešilo . Našťastie to povrchová úprava Black Ice PVD vynikajúco zvládla. Pri ťukanci a ani dvoch škrabancoch sa neodlúpla. Prvý krát som mal možnosť vidieť dive master 500 v oranžovej quartz chrono variante a hneď sa mi zapáčila netradične matná čierna masívna konštrukcia s prehľadnými silno svietiacimi indexmi.
Po pár mesiacoch som ich objavil nové na ebay za 300 eur tak som neváhal a objednal oranžové zaujímavo riešené chrono a čakal.
Hodinky neprišli z čoho som bol dosť smutný kedže sa v tej dobe prestali vyrábať. Tak sa začal 60 dňový proces vracania peňazí a nástupu do prvého zamestnania po vysokej škole, kde mi ukázal nový kolega cretino čaro automatických hodiniek :amen: . Nové vedomosti, príležitosti aj rozpočet ma posunuli do ďalších strán katalógu Victorinox. Váhal som medzi oranžovou a modrou variantou. Oranžové majú krásnu jasnú farbu ciferníka ale odrádzala ma rovnako pekná farba remienka. Kamarátov oranžový remienok počas pol roka dennej ťažkej práce v dielni dostal poriadne zabrať, čo sa prejavilo na farbe zo spodu remienka našťastie dá sa to čiastočne vyčistiť kefkou. Nakoniec po ťažkom rozhodovaní padla voľba na modrú variantu. Hodinky som objednal týždeň pred vianocami a spoliehal sa na slova dodávateľa že do vianoc ich určite budem mať na ruke . Tak sa aj stalo a od tej doby majú moje ostatné hodinky proste smolu. Zo začiatku som ich nosil každý druhý deň ale postupom času som ich nosil čoraz častejšie, až posledný rok ich nosím stále.
Od začiatku sa mi zapáčila luneta s leštenými vystúpenými plochami ktoré na nich priťahujú pozornosť ktorú čiastočne stratili nenápadným krásnym modrým ciferníkom. Chrono verzia je celá matná čo lepšie kamufluje vlásočnice . Ale čaro automatickej varianty sa ukrýva vo vnútri kam sa dá dívať cez zadné viečko s minerálnym sklíčkom. Pohľad do vnútra stále poteší . Ďalšia vec je príjemne mäkký modrý gumený remienok ktorý obklopí zápästie po celej ploche a drží ťažké hodinky pevne na ruke. Priemer je pre moju 16,5 cm ruku prijateľných 43 mm.
Momentálne ich nosím výlučne na NATO remeňoch lebo je to podľa mňa najpohodlnejší a najbezpečnejší spôsob nosenia keď ich nosím aj na rôzne aktivity. Ľahko sa menia a na tomto štýle hodiniek to podľa mňa aj dobe vyzerá . S hodinkami sa denne sprchujem čo ich udržiava stále čiste.
Nedávno som si všimol malú smeť na spodnej časti sklíčka čo ma nepotešilo, to je ale jediný nedostatok čo som si všimol na hodinkách.
Často používam jednosmerne otočnú lunetu, ktorá má 120 klikov a behá presne po indexoch. Zaujímavá je hlavná 20 minútová meracia lumi časť ktorá svieti spolu s ručičkami o čosi silnejšie ako idexi na ciferníku . Lunetu som si zvykol používať aj na meranie hodín.
K dizajnu ešte spomeniem pekné veľké ručičky ktoré zabezpečujú bezchybné odčítanie času za každých svetelných podmienok. Ďalej veľký dátum a logo umiestnené na pozícii 12 sú podľa mňa celkom pekné doplnky.
Za záver už len spomeniem, že zafír je bez chyby. Ďalšia dôležitá vec je prasnosť. Keď som ich nosil každý druhý deň a oddychovali položené na deviatke tak za mesiac spravil + 10 sekúnd. Počas posledných piatich mesiacoch od zmeny na letný čas som ich dával dole iba na noc a odchýlka sa ustálila na - 23 sekundách.
To je asi tak všetko čo by som povedal na adresu týchto mojich najobľúbenejších hodiniek.
Podarilo sa mi nájsť doma všetky svoje hodinky tak časom pridám aj dalšie príbehy hodiniek ktoré odpočívajú na poličke