Hodinkove uchylky, trapasy... :)

aj ja pridám jednu story aj keď možno nie až tak veselú...

Hladať hodinky po prehýrenej noci je klasika, keď som mal vostoky tak som sa raz zobudil zo zlomenym sklom

ale k veci: asi pred necelým rokom som bol na ťahu v BA, Stretol som kamaráta s mládí a tak sme sa rozbili. Lepšie povedané bol to masaker ktorý trval dva dni až som sa v sobotu dotackal na vlakovú stanicu okolo polnoci. Matne si spomínam ako som si kúpil lístok a nastúpil som do vlaku. Všetko bolo v pohode, dokým sa vlak nepohol smerom do viedne. V alkoholom opojení ma prepadla mega panika. Chcel som vystúpiť. No dvere v mojom vagóne boli zavreté. Aj tie v ďalšom. Až v treťom boli otvorené. Nerozmýšľal som a proste som to jumpol
Bol to v debilný nápad, keďže kým som sa dostal k východu vlak nabral slušnú rýchlosť.
Kotrmelce si pamatám len hmlisto. Ležal som, pred očami tma a počul som robotníka ako volá záchranku. Na jeho aj svoje prekvapenie som vstal, podakoval sa pomoc a pomaly som sa tackal spet na stanicu v BA.
Matne si pamatam ako som docestoval dom. Keď som sa zobudil u priaťeľky začal som kontrolovať škody:
Hrča na temene (ako past), koleno nepouzitelne, sramy po tele ako po bitke s Bruceom Lee. Telefonát so banky aby mi zablokovali stratenú kreditku. Košela dotrhaná ako Bagdat po nálete.
S malou dušičkou som zobral do rúk hodinky. 42mm sklo na mojich stajnoch nemohlo predsa vydrzat... A čuduj sa svete vydržalo. Akurát pribudlo par šrámov na tele hodiniek.
Telo sa zahojilo, a hodinky tikajú aj naďalej. A práve vďaka zážitkom, ktoré som s nimi zažil ich mám rád. Sú to pre mňa tie najdobrodružnejšie hodinky na svete. A keď sa nič nedeje? spomeniem si na pilotovz WW2 a čo všetko museli pri pohľade na Buhr zažívať oni...

PS: Mojej rodine to radsej neukazujte, je možné že by ma už nikam nepustili

Po dnešnom mojom dni hodnotím tento príspevok ako vysoko úsmevný. :amen: Ďakujem. (ale už to nerob! neskáč za jazdy :mrgreen: )

ešte jeden trapas sa mi stáva celkom pravidelne – keďže moje hodinky ukazujú dátum aj deň v týždni (a vlastne som sa stal od toho úplne závislý a bez hodiniek neviem, aký je deň), veľmi často sa na hodinky pozerám, kedykoľvek mi napadne otázka napr. "koľkého je?", "aký je deň?", "o koľko dní bude dvadsiateho?", alebo dokonca "aké je to práve ročné obdobie?"

som si však vedomý toho, že často si druhí ľudia môj pohľad na hodinky vykladajú ako "tak koľko je už hodín?", "no to trvalo!", "kedy už skončíme!" apod.! – neviem, ako im mám vysvetliť, že som v tom úplne nevinne, v daný moment ma čas vôbec nezaujíma a na hodinky sa pozerám kvôli dátumu!

ja pridam novy normalne si stale privoniavam ku kozenym remienkom ktore prezuvam na hodunky a ta krasna vona (jemna vona omamna ) hmmmm

Niekto si môže myslieť, že to preto lebo máš spocenú a zaparenú hnátu :mrgreen:

Yaaaah bejbeeee :ghee:

ja zase občas privoniam ku svojmu plastovému remienku, aby som skontroloval, či vonia po sprchovom géli

a ešte jeden "trapas" som chcel pridať... ja mám totiž veľmi zlú pamäť a rozlišovaciu schopnosť na tváre... a keď prídem na to isté miesto, kde som už niekedy predtým bol, mám problém rozoznať, či sa rozprávam s tým istým človekom alebo nie;

túto neschopnosť mi občas kompenzuje moja všímavosť a rozoznávacia schopnosť ohľadom hodiniek! v praxi sa to prejavuje tak, že uvidím niekomu na ruke hodinky a spomeniem si "aha! tieto hodinky som už na niekom videl" .. a potom sa mu lepšie prizriem na tvár, trochu viac ponamáham mozgové závity a nakoniec si spomeniem, že to sú nielen tie isté hodinky, ale aj človek je ten istý... a tak je situácia zachránená a dotyčný ani netuší, že som ho vlastne spoznal podľa hodiniek

hej ty si taky hodinkovi Rain man
Ja som si spomenul na dalsiu a verim ze v tejto ste na som podobne vzdy ked pozeram nejaky film a je to uplne suma fuk aky zaner ci akcny alebo romantika akonahle sa tam objavy ruka s hodinkami .. cely pribeh ide do kelu a hned si vsimam a popripade pretacam ze co to tam bolo moja zena len kruti hlavou a smeje sa .....ale sem tam sa chyta aj ona a uz len podotkne ...jasne hodinky

včera som si (opäť) uvedomil, že môj pohyb po ulici (napr. na ktorú stranu sa vyhnem protiidúcemu chodcovi), v dopravnom prostriedku apod. je často ovplyvnený tým, aby som si mohol pozrieť niečie hodinky

Kua to je ozaj uchýlka, ja sa skôr snažím obzrieť si pekný ženský zadok

Odoslané z môjho iPhone cez Tapatalk

a zase jedna úchylka, v ktorej zrejme nie som sám... pozrieť sa na hodinky a vzápätí nevedieť, koľko je hodín

dnes som starostlivo porovnal čas na dvoch hodinách na stanici s mojimi hodinkami .. čo mi zabralo možno 2--3 minúty... a veľmi prekvapivo, obe išli pozadu o asi 25 sekúnd...

hneď na to sa mi v hlave vynorila otázka: "koľko času mám ešte, kým zavrú obchod?" ... nuž ... musel som sa pozrieť na hodinky