Posts by madman01

    Casio GW-9300
    -0,08 s/deň, tj. -1 s/12 dní

    Táto vysoká presnosť je len veľkým šťastím, lebo Casio normálne garantuje +/- 0,5 s/deň, ale mne sa prekvapivo drží aj počas druhého roka vlastnenia hodiniek (mám ich od februára 2012, naposledy som meral presnosť v auguste 2013, už by som ju mal zrejme zase zmerať...). V praxi teda ak sa mi jednu noc nezosynchronizujú, na konci druhého dňa idú asi o 1/6 s tj. 0,17 s dozadu, ale keďže väčšinou sa mi synchronizujú každú noc, skoro vždy idú na desatinu sekundy presne :)

    Hodinky mám na ruke non-stop 24/7, spávam s nimi aj sa s nimi sprchujem.

    Dobre lebo nebárs. Zhruba v tom istom čase som si zvykol nosiť na nohaviciach malý prívesok s kompasom, ktorý mi pomáhal nájsť správny smer, ale občas som ním najprv musel potriasť, aby mi ho ukázal.

    Keď som sa začiatkom roku 2008 dozvedel o hodinkách PRW-1500 zo série ProTrek, nemohol som sa dočkať, kým prídu na trh: namiesto môjho biedneho prívesku digitálny kompas na hodinkách :ghee: a ešte omnoho viac...

    PRW-1500 sú v istom zmysle maximálne hodinky. Jeden reklamný slogan pre ne znie "An all-inclusive watch for people who would never book an all-inclusive" ("kompletné hodinky pre ľudí, ktorí by si nikdy nekúpili dovolenku ako kompletný balík v cestovke"), a skutočne -- majú všetko.

    No dobre, ak by ste veľmi chceli, našli by ste aj funkcie, ktoré nemajú, ale posúďte sami: čas riadený rádiovým signálom, solárne napájanie, stopky, odpočtové stopky, budík, svetový čas, kompas, tlakomer, výškomer, graf prílivu, fáza mesiaca.

    Fakticky, nemajú východ a západ slnka (ak chcete túto funkciu, potom odporúčam PRW-2000 alebo najnovšie GW-9400, ktoré zase nemajú tú fázu mesiaca... nič nie je dokonalé :P ).

    Základný režim zobrazovania času obsahuje: dátum (mesiac a deň), deň v týždni (trojpísmenová skratka), hodiny, minúty, sekundy, rozličné indikátory: či je zapnutý (aspoň jeden) budík, či je zapnuté pípnutie na celú, či je práve v platnosti letný čas, indikátor stavu batérie (H = High, M = Medium, L = Low), či boli hodinky minulú noc úspešne zosynchronizované (malá šípka vľavo hore vedľa fázy mesiaca), grafické zobrazenie fázy mesiaca a graf prílivu.

    Jedným tlačidlom je možné prepínať medzi dňom v týždni alebo grafickým znázornením vývoja tlaku vzduchu, ktoré sa zobrazí ako krivka v hornej oblasti displeja (tlak vzduchu pre tento graf sa automaticky zaznamenáva každé 2 hodiny).

    Zaujímavou súčaťou displeja je medzikružie na okraji: v základnom režime času sa tu zobrazuje bodka, ktorá znázorňuje sekundovú ručičku (v režime kompasu je tu viacero bodiek, ktoré znázorňujú svetové strany; v režime tlakomeru zasa zobrazuje rozdiel medzi súčasnou hodnotou a hodnotou z posledného automaticky zaznamenaného merania (ktoré prebieha každé 2 hodiny)).

    Hodinky majú 6 tlačidiel. Ľavé dolné tlačidlo tradične slúži na prepínanie medzi jednotlivými režimami. Ak by ste hľadali tlačidlo vľavo hore, nenájdete ho: tam sú umiestnené senzory. Namiesto neho sú dve tlačidlá v dolnej časti hodiniek -- kvôli umiestneniu som im hovoril "zajačie zuby". Ľavý "zajačí zub" slúži na nastavovanie, kým pravý "zajačí zub" je samostatné tlačidlo na svetlo. V pravej časti potom máme až tri tlačidlá (hore, uprostred a dolu), ktoré primárne zapínajú kompas, tlakomer a výškomer, ale pri nastavovaní slúžia na zväčšovanie a zmenšovanie príslušnej hodnoty, prípadne na prepínanie (letného času apod.), kde takýto vysoký počet tlačidiel samozrejme len pridáva na používateľskom pohodlí (najmä v režime svetového času).

    Ľavým dolným tlačidlom sa prepínate až ôsmimi (!) režimami: režim fázy mesiaca a grafu prílivu, odpočtové stopky, normálne stopky, svetový čas, budík, režim uložených údajov (napr. tlak vzduchu apod.) a režim rádiovej synchronizácie (na začiatku som si myslel, aké je to "cool" mať 8 režimov, ale ak sa chcete prepnúť napríklad zo stopiek do odpočtových stopiek, potom už vám to také "cool" nepripadá; trik s podržaním tlačidla vás v tomto prípade nevráti do základného režimu, má tu inú funkciu: vypínanie a zapínanie pípnutia pri stláčaní tlačidiel).

    Okrem grafického zobrazenia fázy mesiaca a grafu prílivu na displeji, hodinky majú osobitný režim grafu prílivu a fázy mesiaca, v ktorom je možné sa presúvať pomocou pravého horného a pravého dolného tlačidla na nasledujúce a predchádzajúce dni a zobraziť pre ne tieto údaje. Fáza mesiaca (ako počet dní uplynuvších od posledného novu, s presnosťou na jedno desatinné miesto) sa zobrazuje vždy pre poludnie príslušného dňa (takže platia pre ňu tie isté postrehy, ako som uviedol v mojej recenzii na GW-9300), ale v grafe prílivu je možné sa presúvať po celých hodinách (pravým stredným tlačidlom) a postupne tak zobraziť jednotlivé fázy prílivu pre celý príslušný deň.

    V praxi graf prílivu funguje takto: teoreticky (ak by sme zanedbali viskozitu vody, trenie atď.) by mal príliv nastávať, keď je mesiac v najvyššej polohe na oblohe, ale v praxi to samozrejme nastáva o niečo neskôr (v závislosti od tvaru pobrežia a morského dna). Preto vždy, keď prídete k morskému pobrežiu (alebo sa premiestnite na iné miesto na pobreží), si musíte nastaviť graf prílivu, a to tak, že vložíte buď čas prílivu alebo čas odlivu -- tento si musíte zistiť z miestnych prílivových tabuliek. Po tomto nastavení budú hodinky ukazovať príslušnú fázu prílivu/odlivu správne.

    Graf prílivu je rozdelený na 7 segmentov a vždy je vyznačená časť aktuálnej fázy prílivu/odlivu. Taktiež je možné vidieť, či ide o silný alebo slabý príliv/odliv (veľký alebo malý výškový rozdiel: ak je mesiac vo fáze novu alebo splnu, vtedy je príliv/odliv najsilnejší, v prvej alebo tretej štvrti naopak najslabší).

    Prakticky je teda graf prílivu užitočný ak (a) dokážete nájsť miestne prílivové tabuľky (to by teoreticky nemal byť problém, ale už sa mi aj stalo (napr. v Čiernej Hore), že sa mi to nepodarilo! a to ani na internete, ani na mieste), a (b) zostanete na jednom mieste pri mori tak dlho, že medzitým zabudnete, čo ste si prečítali v prílivových tabuľkách, ale budete sa potrebovať pozrieť na hodinky.

    Odpočtové stopky -- nastaviteľné iba do 1 h a po celých minútach.

    Svetový čas má indickú, ale nie nepálsku ani newfoundlandskú časovú zónu (venezuelská sa spomína v manuáli: v decembri 2007 zaviedla Venezuela osobitný čas, či skôr sa vlastne vrátili k tomu, ktorý mali kedysi (UCT-04:30), ale tieto hodinky ešte nereflektujú túto zmenu: z toho by človek očakával, že novšie modely Casio už budú novú časovú zónu mať, ale zatiaľ som sa s takým nestretol).

    Veľmi pohodlné je prepínanie časovej zóny v režime svetového času: vďaka množstvu tlačidiel je možné sa prepínať smerom na východ aj na západ.

    Rádiová synchronizácia: Multiband 5 (teda hodinky sa "chytajú" na nemecký, anglický, severoamerický a oba japonské vysielače). V režime rádiovej synchronizácie môžeme vidieť dátum a čas poslednej úspešnej synchronizácie, vypnúť a zapnúť automatickú každodennú (alebo skôr každonočnú) synchronizáciu (ak cestujeme do oblasti mimo dosahu vysielača, je lepšie ju vypnúť, aby pokusy chytiť neexistujúci signál zbytočne nečerpali energiu), a konečne zapnúť synchronizáciu manuálne.

    A teraz to hlavné! Kompas, tlakomer a výškomer (hodinkám s týmito tromi funkciami sa niekedy hovorí "ABC" od anglických slov "altimeter, barometer, compass").

    Kompas som zo všetkých troch využíval najčastejšie. V režime kompasu sa ukáže číslica, zodpovedajúca kurzu v stupňoch, do ktorého sú hodinky ("dvanástkou") nasmerované (inak, aby kompas presne fungoval, ciferník samozrejme musí byť vodorovne). Tieto ProTreky (na rozdiel od niektorých iných napr. aj PRW-2000) nemajú tzv. "dvojvrstvový" displej, ktorý by umožnil ukázať kompasové "strelky" na pozadí (alebo popredí?) číslic naprieč celým ciferníkom; tento nedostatok však viac než dobre kompenzujú bodkami v už spomenutom medzikruží na okraji displeja (tri bodky označujú sever, po jednej bodke juh, východ, západ) a najmä (najmä!!) otočnou lunetou ( :) :) :) ) s vyznačenými svetovými stranami a stupnicou v stupňoch.

    Tlakomer -- žiaľ, počas celého obdobia vlastnenia týchto hodiniek som vlastne nemal možnosť porovnať ich údaj so žiadnym spoľahlivým vonkajším tlakomerom, takže som sa nikdy presne nedozvedel, nakoľko spoľahlivý tento údaj je. Podľa grafu vývinu tlaku vzduchu by ste mali byť schopní teoreticky zhruba predpovedať počasie alebo vysvetliť, prečo ste takí unavení apod ( ;) ), a za seba, aj keď nepatrím medzi veľmi "meteosenzitívnych" či "meteorologicky vnímavých" ľudí, môžem povedať, že to viac-menej funguje.

    Výškomer funguje na základe merania tlaku vzduchu a teploty -- to je potrebné mať na pamäti. Čiže nezačne vám správnu výšku ukazovať zázračne sám od seba, ale na začiatku výletu ho musíte nakalibrovať -- nastaviť správnu výšku podľa nejakého vonkajšieho zdroja (mapy, turistickej tabuľky, GPS-ky apod.). Od toho okamihu bude ukazovať výšku správne, v závislosti od merania tlaku a teploty. Ak sa náhle zmenia poveternostné podmienky, výška už pravdepodobne správna nebude.

    Tu je možné prijať kritiku ľudí, ktorí sa seriózne zaoberajú výškomermi, napríklad že chýba funkcia "zamknutia výškomeru" tj. pre prípad, že sa zastavíte na jednom mieste, nastaviť, aby výškomer ukazoval stále rovnakú výšku nezávisle od zmien počasia/tlaku vzduchu. (Ľuďom, ktorí potrebujú na hodinkách serióznejší výškomer, možno odporučiť zvážiť značku Suunto; rozdiel medzi "ABC" hodinkami od Casio a od Suunto som raz počul niekoho opísať takto: "Casio vyrába hodinky, ktoré majú funkcie ABC; kdežto Suunto vyrába nástroje ABC, ktoré tiež ukazujú čas.")

    Do hôr sa nedostanem veľmi často, ale vždy, keď som liezol na nejaký kopec, som pozoroval, že výškomer na hodinkách ukazuje viac-menej v zhode s mojou GPS-kou a ostatnými vonkajšími ukazovateľmi, takže sa výškomer na hodinkách ukázal prakticky užitočným (ukazuje aj vtedy, keď GPS-ka stratí signál apod.) (tu je treba podotknúť, že zo všetkých rozmerov práve výšku systém GPS meria najmenej presne a teda celkovú presnosť oboch systémov tu nemožno očakávať lepšiu než 5--10 m).

    K solárnemu napájaniu môžem povedať, že napriek množstvu funkcií, ktoré určite musia spotrebúvať veľa energie, platí zhruba to, čo som povedal v mojej predošlej recenzii na GW-9300, teda väčšinu roka na H a len niekedy od zimy do neskorej jari na M (pričom som bežne nepoužíval funkciu automatického podsvietenia, ale normálne som používal všetky ostatné funkcie).

    S rozmermi 56.2 mm × 50.6 mm × 13.9 mm (hmotnosť 79 g) vyvolali raz poznámku jedného môjho kamaráta, že sú "väčšie ako kostolné", ale dajú sa celkom v pohode nosiť (ja som ich nepretržite nosil asi 4 roky úplne pri všetkom). Za povšimnutie stojí (s prihliadnutím k množstvu techniky vovnútri) pomerne malá hrúbka, typická pre novšie ProTreky.

    Keď už sme pri tých poznámkach -- raz v krčme niekto o nich poznamenal, že sú "James Bond watch", a aj keď viem, že James Bond v skutočnosti nosí trochu iný typ hodiniek, myslím, že viem, čo tým mal na mysli ;)

    Vodotesnosť týchto hodiniek je 200 m, čím sa trochu vymykajú z radu ProTrekov, ktoré obvykle bývajú len 100 m.

    Hodinky sú vyrobené v Japonsku.

    Kto má rád kovové hodinky, môže zvážiť ich titanovú verziu PRW-1500T (ale pozor, titanový je "len" náramok, dno je, rovnako ako u týchto, z nehrdzavejúcej ocele).

    Jedným slovom -- aj keď je veľmi ťažké takéto množstvo informácií a množstvo skúseností, ktoré som s týmito hodinkami mal, povedať "jedným slovom" alebo stručne zhrnúť -- fantastické hodinky!! Na PRW-1500 mám len tie najlepšie spomienky a doteraz vlastne celkom dobre nedokážem vysvetliť kúpu svojich nasledujúcich hodiniek, po ktorej som PRW-1500 posunul svojej dobrej kamarátke (ktorá neustále spomínala "chcem mať také isté hodinky ako Martin").

    Takže, aj keď som zo svojho archívu veľké množstvo fotiek nevydoloval, na požiadanie ešte môžem pomerne ľahko nejaké dofotiť ;)

    GW-9100, sú rádiom riadené a solárne napájané G-shocky, ktoré majú označenie Gulfman.

    To preto, lebo sú rádiovou, alebo atómovou, "reedíciou" hodiniek G-9100 Gulfman -- avšak, na rozdiel od svojho predchodcu, "atómová" verzia nemá graf prílivu, takže možno oprávnene pochybovať, či je ešte vhodné nazvať ju "Gulfmanom". Vizuálne sa však oboje hodinky dosť podobajú.

    Pre mňa bol výber jasný, GW-9100 boli moje prvé rádiom riadené hodinky -- to bol vlastne aj dôvod, prečo som si ich kupoval -- a graf prílivu pre mňa nie je až tak užitočný (ešte sa k nemu dostanem, keď budem hovoriť o PRW-1500).

    Vyzerajú veľmi elegantne, všetky vonkajšie kovové časti (vrátane dna) sú z titanu (hovoril som im "marcipán v čokoláde"), a na dôvažok k obvyklej G-shockovskej odolnosti majú prívlastok "rust resistant".

    Ich drobnou nevýhodou oproti G-9100 a vlastne oproti väčšine ostatných G-shockov je, že v hlavnom režime času vidíte buď deň v týždni (trojpísmenová skratka), alebo dátum (mesiac a deň) -- teda nie naraz, ale prepínate sa medzi nimi stlačením jedného tlačidla.

    Rádiová synchronizácia: Multiband 5 (nemecký, anglický, americký a oba japonské vysielače). Zvláštnosťou týchto hodiniek je "indikátor vysielača": päťkružie, v ktorom každý krúžok zodpovedá jednému vysielaču -- teda môžete vidieť, s ktorým vysielačom sa hodinky naposledy zosynchronizovali alebo práve pokúšajú zosynchronizovať (ak je nastavené ako domovské niektoré s európskych časových pásem, chytajú nemecký a anglický vysielač: postup je ten, že najprv skúšajú chytiť ten signál, ktorý úspešne chytili naposledy; ak to nejde, skúšajú ten druhý).

    Funkcie ako u G-shockov obvyklé: svetový čas (má indickú (UTC+05:30) aj newfoundlandskú (UTC-03:30), ale nie nepálsku (UTC+05:45) časovú zónu; keď začali tieto hodinky vyrábať (2007), Venezuela ešte nemala samostatnú časovú zónu), odpočtové stopky (ale len do 60 min a po celých minútach), stopky (v režime stopiek, žiaľ, nevidieť aktuálny čas, pretože v hornom riadku je zobrazený počet hodín stopkového času), budík (5 budíkov plus pípnutie na celú).

    Hodinky sú vyrobené v Japonsku. S rozmermi 51.0 mm x 46.0 mm x 16.4 mm (57.0 g) patria skôr k menším G-shockom, ale "menšie" v prípade G-shockov znamená stále dosť veľké :) Bol som s nimi veľmi spokojný a veľmi vďačne na ne spomínam. Pri kúpe svojich nasledujúcich hodiniek som ich predal jednému dobrému kamarátovi.

    Ak by ste mali o ne záujem, môžete zvážiť, či namiesto nich nechcete radšej ich novšiu verziu, GW-9110. Spájajú dobré vlastnosti oboch predošlých Gulfmanov, tj. majú aj synchronizáciu rádiovým signálom, aj graf prílivu a fázu mesiaca, ba dokonca aj zobrazujú naraz dátum a deň v týždni. Ich nevýhodou však je (či veľkou alebo malou, o tom sa vedú siahodlhé debaty), že sa vyrábajú v Thajsku.

    Fotka nie je veľmi dobrá -- sorry, asi nemám lepšiu, ale ak chcete, tak si hádam nejakú vygúglite ;)

    Ešte som zabudol zmieniť (aj keď je to možno samozrejmosť), že počas toho, ako čakáš na ustálenie signálu alebo keď vidíš, že signál sa už úspešne prijíma, s hodinkami nehýb. Akýkoľvek pohyb hodiniek sťažuje príjem signálu.

    Ďakujem za pochvalu :)

    Neexistujú na to úplne presné pravidlá, lebo éter je niekedy nevyspytateľný a šírenie rádiových vĺn ovplyvňuje množstvo faktorov, napr. konštrukcia domu, kovové predmety v okolí apod. Takže je to hlavne pokus-omyl a hľadanie pomocou experimentovania.

    V manuáli (ak ho nemáš po ruke, tu je linka na pdf-ko) v sekcii Radio-controlled Atomic Timekeeping je obrázok, v akej polohe hodinky najlepšie uložiť na obločnú dosku ("dvanástkou" smerom von). Je dobré "hľadať signál" zhruba v tom istom čase, ako budeš normálne chcieť hodinky synchronizovať, pretože v rozličných častiach dňa je "éter" iný (takže ak chceš hodinky nechávať na noc na okne (alebo možno stačí hoci aj na stole, len musíš nájsť ten správny stôl), treba zostať raz hore a hľadať signál v noci (o polnoci alebo o jednej), ak ich chceš synchronizovať napr. každé ráno, treba hľadať ráno, atď.).

    Najlogickejšie by bolo, že najlepší príjem je najbližšie pri okne, ale občas paradoxne existuje dobré miesto ďalej od okna. Ďalej, okno by malo smerovať na Frankfurt (teda optimálne na západ, alebo taký západo-severozápad), ale (opäť) občas paradoxne zistíš, že lepšie funguje okno, ktoré je otočené úplne iným smerom.

    Keď sa začne synchronizácia (či už automatická alebo manuálna), sleduj indikátor príjmu signálu: jedna, dve alebo tri tehličky. Jedna je málo, najlepšie sú tri; keď občas preblikáva medzi 2 a 3, tak sa tiež dá. Ak je príjem nedostatočný, premiestni hodinky na iné miesto. Po tom, ako premiestniš hodinky na iné miesto (alebo po začiatku synchronizácie) počkaj zhruba 10 sekúnd, kým sa príjem ustáli: lebo tých prvých 10 s ti bude ukazovať Level 1 ale potom môže prebliknúť na Level 3. Skús tiež meniť polohu hodiniek (otáčať ich na rôzne strany).

    Keď nájdeš miesto, kde je príjem na Leveli 3, vyhral si.

    Ak to nejde o polnoci či 01:00, možno v neskorších/skorých ranných hodinách (02:00 atď až 05:00) bude lepší príjem.

    Veľa šťastia :)

    PS. v mojom predchádzajúcom príspevku sa mi nejako pomiešali obrázky, obrázok "pred" sa dostal na koniec a obrázok "po" z neho vypadol. Tak ho tu pripájam

    Ešte malý príbeh o tom, ako som "pozoroval" priestupnú sekundu v júni 2012.

    Na obrázku "pred" sú DW-9300 (nie sú rádiové, vľavo) a GW-9300 (rádiové, vpravo).

    GW-9300 sú zosynchronizované a ukazujú BST (Britský letný čas = UTC+1).

    DW-9300 ukazujú UTC a sú nastavené tak, aby išli o sekundu dozadu.

    Niekedy o tomto čase (menej ako hodinu pred vložením priestupnej sekundy) som zosynchronizoval GW-9300: vtedy sa ako súčasť časového signálu vysiela bit "varovania pred priestupnou sekundou", a ideálne hodinky by podľa toho vedeli, že "na celú" majú jednu sekundu "počkať". (Ako sa dalo očakávať, GW-9300 to však neurobili.)

    A potom to prišlo:
    2012-06-30 T 23:59:59 UTC
    2012-06-30 T 23:59:60 UTC (teraz GW-9300 pípli)
    2012-07-01 T 00:00:00 UTC (teraz by DW-9300 mali pípnuť, ale žiaľ moje staré DW-9300 nepípajú, už som ich také kúpil)

    Od tohoto okamihu DW-9300 idú presne, kdežto GW-9300 idú o sekundu dopredu.

    Spustíme preto manuálnu synchronizáciu na GW-9300 (automatická by sa tuším spustila až o 02:01 BST == 01:01 UTC) a ajhľa -- po nej už GW-9300 sú presne v zhode s DW-9300. Rádiový čas nesklamal -- môžeme urobiť slávnostnú fotku "po" :)

    Ešte príhoda s fázou mesiaca: raz, bolo to možno niekedy vo februári, sme sedeli s kamarátmi, nemali sme pri sebe kalendár a padla otázka, kedy bude Veľká Noc.

    Vtedy hovorím -- počkajte, ja to vyrátam z hlavy. Veľká Noc je totiž prvá nedeľa po prvom jarnom splne mesiaca: pohľad na hodinky mi prezradil, koľko dní je do najbližšieho novu/splnu, a potom už bolo ľahké vyrátať kedy nastane prvý jarný spln mesiaca a najbližšia nedeľa po ňom -- to ste mali vidieť aký dojem to na nich spravilo :mrgreen:

    A na dôvažok ešte dvojhodinková snímka GW-9300 s bielymi GW-6900

    Toto sú moje súčasné hodinky: GW-9300 (Mudman) -- mám ich zhruba od apríla 2012.

    Sú riadené rádiovým signálom (Multiband 6, tj chytajú signál nemeckého, anglického, amerického, čínskeho i oboch japonských vysielačov) a solárne napájané.

    Z "nezvyčajných" funkcií majú kompas a fázu mesiaca (ešte aj teplomer, ale ten veľmi nerátam).

    Zoznam jednotlivých režimov, ako cez ne prechádzate stláčaním ľavého dolného tlačidla (do základného režimu času sa dá kedykoľvek vrátiť stlačením a podržaním): základný režim času, fáza mesiaca, svetový čas, stopky, odpočtové stopky (nastaviteľné do 24h, ale len po celých minútach), budík (5 budíkov, z toho jeden opakovací, plus pípnutie na celú hodinu).

    Aktuálny čas je viditeľný v režime stopiek, odpočtových stopiek aj budíka.

    Svetový čas obsahuje aj newfoundlandskú (UTC-03:30), indickú (UTC+05:30) a nepálsku (UTC+05:45) časovú zónu, ale nie venezuelskú (UTC-04:30) časovú zónu; takisto nerešpektujú (alebo svojsky rešpektujú) najnovšie rozhodhutie Putinovej administratívy o tom, že Moskva je celoročne UTC+04:00, takže ak chcete mať moskovský čas správne, musíte si celý rok zapnúť letný čas (čo sa dá samozrejme nezávisle zapínať a vypínať pre jednotlivé časové zóny).

    Malý problém je, že prepínanie medzi zónami stlačením jedného tlačítka funguje len smerom na východ; teda ak sa chcete prepnúť o jednu zónu na západ, musíte "obísť celý svet".

    Malá zvláštnosť: v režime svetového času je vidieť čas a dátum v príslušnej nastavenej časovej zóne, ale nie domáci čas (to sa mi celkom páči: ešte predtým, ako som vedel, že budú existovať tieto hodinky, som vyslovil želanie, aby svetový čas fungoval takto, na jednom fóre; zrejme to niekto v Casiu čítal .. alebo mal ten istý nápad :D ). Ak chcete vidieť naraz domáci a svetový čas (pričom už neuvidíte dátum), musíte ísť do základného režimu zobrazovania času, kde sa to dá prepnúť, ako v ďalšom popíšem.

    Základný režim zobrazovania času -- keď už sme pri ňom -- ukazuje, ako je u G-shockov štandardom, hodiny, minúty, sekundy, deň, mesiac a deň v týždni -- všetko na jeden pohľad. Ďalej indikátor stavu batérie (High/Medium/Low), grafické zobrazenie fázy mesiaca a ešte jeden okrúhly ciferník, ktorý v tomto režime slúži ako grafická sekundová ručička (vďaka synchronizácii sekundy ukazujú presne ;) počas minúty z párneho čísla na nepárne sa tento ciferník postupne vypĺňa a z nepárneho čísla na párne postupne vyprázdňuje; v režime kompasu tento ciferník zobrazuje svetové strany).

    Ďalej rozličné indikátory, či je vypnutý alebo zapnutý úsporný režim (u mňa vždy zapnutý), automatické podsvietenie (u mňa skoro vždy vypnuté), (aspoň jeden) budík (u mňa väčšinou vypnuté; spím s hodinkami na ruke, a preto ich nepoužívam na budenie), pípnutie na celú (u mňa vždy zapnuté, okrem zriedkavých formálnych udalostí, pri ktorých by to mohlo vyrušovať, ako napr. pohreby alebo koncerty vážnej hudby), tiež či platí práve letný čas, či boli hodinky ostatnú noc úspešne synchronizované a možno ešte nejaké ďalšie indikátory, ktoré práve nevidím a na ktoré si práve nespomínam (zdá sa mi, že stlačením troch tlačidiel sa hodinky prepnú do ukážkového režimu, v ktorom zobrazia všetky elementy, ktoré vedia zobraziť; ale teraz si už nespomínam, ktoré tri tlačidlá to sú, nie som si istý, či to funguje na týchto hodinkách, a navyše, tu si vyžaduje dosť námahy stlačiť aj jedno tlačidlo, nieto ešte tri).

    Ľavým horným tlačidom je možné prepnúť, aby sa namiesto dátumu (mesiaca a dňa) zobrazili hodiny a minúty svetového času (pre časovú zónu, ktorú ste si nastavili v režime svetového času).

    Svetlo: klasické podsvietenie displeja, veľmi dobre viditeľné. Možnosť nastavenia dĺžky svetla 1 s alebo 3 s (u mňa 3 s). Svetlo sa zapína pravým horným tlačidlom -- je možné ho zapnúť v každom režime, nie však pri nastavovaní (preto je trochu problém nastaviť budík v tme, ale dá sa to).

    Automatické podsvietenie funguje tak, že hodinky majú pohybový senzor, a keď zaznamenajú pohyb ruky zodpovedajúci zdvihutiu a pohľadu na hodinky (otočenie zápästia), automaticky zapnú svetlo (ale iba ak sú hodinky v tme alebo v šere). Časom sa človek naučí, ako ten pohyb urobiť, aby sa svetlo zasvietilo, keď chcete; v každom prípade sa vám však občas bude zapínať aj keď nechcete, preto výrobca varuje pred používaním tejto funkcie pri šoférovaní, lezení apod. keď by náhle zasvietenie mohlo človeka prekvapiť a spôsobiť nejakú nehodu. Túto funkciu spravidla nepoužívam (iba občas sa s ňou hrám :D).

    Solárne napájanie: skúsenosť ukazuje, že, presne tak isto ako pri všetkých mojich doterajších solárnych hodinkách, pri bežnom nosení sa držia na High tak zhruba do začiatku/polovice zimy, kedy klesnú na Medium, a potom niekedy na konci jari sa znova vrátia na High; bežné nosenie znamená, že ich mám stále na ruke, "nevystavujem na okennej rímse", ale zase si svedomito vyhŕňam rukávy, aby hodinky neboli zakryté, a snažím sa mať ich vonku aj z rukávu na bunde, pokiaľ je vonku svetlo. Svetlo i kompas používam často (čo zrejme žerie energiu), ale bežne nepoužívam funkciu automatického podsvietenia (čo žerie energiu ešte viac; takže ak sa s ňou niekedy hrám, čo je dosť zábava, tak skôr na jar alebo v lete).

    Fáza mesiaca: okrem grafickej fázy mesiaca na displeji, hodinky majú režim fázy mesiaca, v ktorom zobrazia (s presnosťou na jedno desatinné miesto) počet dní uplynuvších od posledného novu (tj. 0 = 29,5 je nov, 14,7/14,8 je spln apod.) -- tu sa dá tiež posúvať a zobraziť mesačnú fázu pre predchádzajúce alebo nasledujúce dni. Mesačná fáza sa vždy zobrazuje k poludniu aktuálneho dňa, tj. zmení sa len o pol noci a počas dňa sa nemení. Tj. napríklad podvečer si k zobrazovanej fáze mesiaca musíte v mysli pripočítať zhruba štvrtinu dňa, tesne po polnoci odčítať pol dňa apod.

    Je zaujímavé, že tieto hodinky majú fázu mesiaca ale nie graf prílivu, hoci tieto funkcie bývajú zväčša spojené (graf prílivu potrebuje výpočty, ktoré sú potrebné aj na fázu mesiaca). V reklame na tieto hodinky figurovala púšť, takže zrejme v predstavách dizajnérov kompas a fáza mesiaca (a teplomer) tu boli relevantné, ale graf prílivu nie. Okrem toho asi by preňho už nebolo na displeji miesto.

    Kompas: režim kompasu sa spúšťa osobitným tlačidlom (v "pozícii 3"). Zobrazí sa súčasný kurz v stupňoch (do ktorého sú hodinky otočené), jeho vyjadrenie písmenami (napr. E = východ, ENE = východo-severovýchod, apod.) a vo väčšom okrúhlom ciferníku kompasová ružica (trojitá strelka ukazuje na sever, a ďalšie na západ, juh a východ). Bol som celkom zvedavý, ako dobre sa bude dať kompas používať bez otočnej lunety so svetovými stranami, ktorú som mal na predchádzajúcich hodinkách (PRW-1500, ktoré tiež majú kompas a o ktorých určite ešte napíšem), ale na týchto hodinkách nie je. Výsledok je: dá sa to celkom dobre.

    Dokonca, krátko po kúpe, som mal veľmi živý sen, v ktorom som sa musel zorientovať v neznámom meste a správny smer električky, do ktorej som mal nastúpiť, sa mi podarilo určiť práve pomocou kompasu (vedel som, na ktorú svetovú stranu mám ísť). Jasne si pamätám, že vo sne som mal moje nové hodinky a nie moje predošlé ProTreky.

    Kompas funguje asi 15 sekúnd, počas ktorých sa aktualizuje, ak hodinkami otáčate, ale potom sa vypne.

    K vodotesnosti 200m a všetkej odolnosti a nárazuvzdornosti, pre G-shocky obvyklým, tieto hodinky sú naviac "mud resistant" ("blatotesné"). Zhruba to zrejme znamená, že sú hodinky lepšie utesnené proti vnikaniu nečistôt. Na mojich predošlých hodinkách DW-9300 Raysman (zrejme len zhodou okolností majú to isté číslo v typovom označení), ktoré tiež boli označené ako "mud resistant", bolo puzdro a tlačidlá obalené celistvým gumovým plášťom, kdežto pri týchto to tak nie je.

    Dvakrát som zmienil teplomer len v zátvorke -- príčina je, že sa mi veľmi neráta. Ukazovaná teplota je totiž ovplyvnená teplotou môjho tela, takže tento údaj je len orientačný a dosť málo o niečom vôbec vypovedá. Aby teplomer realisticky zobrazoval teplotu okolia, musíte si dať hodinky z ruky dole a počkať neviem koľko minút, čo sa nezhoduje s mojou predstavou o používaní hodiniek, a teda to nerobím.

    Neskôr som vymenil pôvodný remienok (carbon fibre, ne-carbon fibre, ale ten pôvodný mi nejako nesadol na ruku) s remienkom z DW-9300 (akousi zvláštnou zhodou okolností sú kompatibilné) -- vracia mi to spomienky na moje predošlé hodinky, pričom vlastnosti sú tých nových; zároveň to robí hodinky opticky trochu väčšími.

    Čo sa veľkosti týka, vďaka rozmerom 53.0 mm × 50.8 mm × 18.2 mm (hmotnosť 68,5 g) patria skôr k tým väčším (aj keď nie úplne najväčším) G-shockom, čo sa mi páči a bolo aj jedným z faktorov, ktoré prispeli k môjmu rozhodnutiu o kúpe.

    Len jednu vadu majú tieto hodinky (a našťastie sa neprejavuje veľmi často) -- niekedy (v závislosti od zmeny teplôt) sa zvnútra trochu zahmlia. Oficiálne stanovisko Casia je, že to nie je vada výrobku a dôvod k reklamácii, ale pekné to určite nie je. Niektorí používatelia odporúčajú v takýchto prípadoch hodinky otvoriť, vysušiť a znovu zatvoriť, ja som však k tomu dosiaľ nenašiel odvahu. Hovorí sa, že práve u hodinkiek Casio vyrobených v Thajsku (ako aj tieto sú) vzniká tento problém, zrejme zapríčinený nedokonalou klimatizáciou dotyčnej fabriky.

    Celkovo je však dojem z týchto hodiniek veľmi pozitívny, nosím ich neustále a neviem si momentálne predstaviť, že by som nosil nejaké iné. Až kým zase Casio nevyrobí niečo, čím ma totálne uchváti a prinúti ma kupiť si nové, ale kedy to bude, to neviem :D

    Takýchto vysielačov je na svete viacero a presný formát signálu sa líši od vysielača k vysielaču. Ak je jeden v dosahu druhého, musia vysielať na rozličných frekvenciách.

    Hodinky Casio v súčasnosti dokážu prijímať signál zo šiestich: už spomínaný Mainflingen pri Frankfurte nad Mohanom; Anthorn blízko mesta Carlisle na severozápadnom pobreží Anglicka; Fort Collins, Colorado, Spojené štáty; dva vysielače v Japonsku (jeden v prefektúre Fukušima a jeden na Kjúšú), a jeden v Číne (prefektúra Henan, na východe krajiny). Ostatní výrobcovia zrejme na tom budú podobne.

    Ktoré hodinky dokážu prijímať signál z ktorého vysielača, je potrebné skontrolovať nielen od výrobcu k výrobcovi, ale konkrétne pre jednotlivé modely hodiniek -- čo žiaľ zanedbal jeden môj kamarát, ktorý si na internete kúpil rádiové G-shocky, aby potom zistil, že budú fungovať len v Amerike a Japonsku, nie však v Európe :| (pravda, fungujú ako bežné digitálky s presnosťou max 15 s/mesiac, ale nesynchronizujú sa).

    Casio používa označenie Multiband 6 pre modely, ktoré podporujú všetkých 6 vyššie uvedených vysielačov, a Multiband 5 pre tie, ktoré podporujú všetky z nich okrem čínskeho (ktorý je najnovším "prírastkom do rodiny" -- preto ho staršie modely nepodporujú).

    Ako som už spomenul, formát tohoto signálu je rôzny pre jednotlivé vysielače, ale spravidla obsahuje značku pre začiatok minúty a potom jednotky a nuly prenášané rýchlosťou jeden alebo dva bity za sekundu. V nich je zakódovaná hodina, minúta, deň, mesiac, rok, bit letného času (či práve platí letný čas alebo nie), bit varovania zmeny letného času (je zapnutý počas jednej hodiny pred zmenou letného času) a bit varovania priestupnej sekundy (je zapnutý počas jednej hodiny pred vložením priestupnej sekundy).

    Aby sa hodinky úspešne zosynchronizovali, musia teda prijímať signál teoreticky aspoň 1 minútu, ale v praxi dve až tri minúty, pri horšom príjme signálu aj dlhšie (6 či 8 minút; potom to už spravidla hodinky vzdajú), pretože nie každý bit sa podarí správne prečítať. Staršie modely Casio vždy končili synchronizačný cyklus na celej minúte, ale algoritmus prijímania signálu bol zrejme zlepšený, lebo moje najnovšie hodinky môžu už synchronizáciu ukončiť kedykoľvek, aj uprostred minúty.

    Podľa mojich skúseností hodinky Casio nedokážu rozoznať vyššie spomínaný "bit varovania zmeny letného času". Namiesto toho ich harmonogram spúšťania automatickej synchronizácie (aspoň v Európe) je urobený tak, aby sa automatická synchronizácia spustila tesne po tom (t.j. 1 minútu po tom), ako bol (resp. mohol byť) zmenený čas. V praxi to znamená, že hodinky nastavené na SEČ, ak platí zimný čas, sa skúsia synchronizovať o 02:01; a ak sú na SELČ, tj. ak platí letný čas, o 03:01 (ak sa im to nepodarí, skúsia to ešte niekoľkokrát o hodinu alebo dve neskôr). Ak je synchronizácia úspešná, ráno sa zobudíte a máte správny čas :)

    Keďže toto je moja obľúbená téma, skúsim odpovedať na jednu otázku položenú vyššie a trochu tému rozvinúť. Atómové hodiny sú rozličných typov, takže ich presnosť sa môže líšiť.

    Súčasný základ štandardného svetového času je TAI (Temps Atomique International), ktorý vzniká "spriemerovaním" časov meraných asi 200 atómovými hodinami vo fyzikálnych laboratóriách po celom svete. Odchýlky jednotlivých hodín od priemeru sa pohybujú najčastejšie v rádoch nanosekúnd až stoviek nanosekúnd. Tieto merania koordinuje Svetový úrad pre miery a váhy v Sévres pri Paríži.

    Pri vysielači v Mainflingene (a tiež pri každom podobnom vysielači) sú tiež atómové hodiny, ktoré budú zosynchronizované s tými ostatnými s presnosťou možno na niekoľko desiatok nanosekúnd.

    Problém je, že atómovými hodinami vieme merať čas oveľa presnejšie, než to dokáže naša stará rozheganá planéta. "Atómová sekunda" bola definovaná niekedy v 60-tych rokoch pomocou kmitania atómu cézia tak, aby 86400 takýchto sekúnd zodpovedalo jednej rotácii Zeme. Lenže kým atómová sekunda sa nemení, rotácia Zeme spomaľuje. Preto je potrebné do svetového času (UTC) z času na čas (zhruba raz za 2 až 3 roky) vložiť "priestupnú sekundu". Kedy vložiť priestupnú sekundu, sa určuje pomocou meraní polohy Zeme vzhľadom na vzdialené kvazary (je to presnejšie, než merať to vzhľadom na Slnko). Za tieto merania zodpovedá IERS (International Earth Rotation Service). Tá dbá na to, aby rozdiel medzi občianskym UTC a časom určovaným rotáciou planéty (tzv. UT1) nikdy neprevýšil 0,9 s (v praxi sa priestupná sekunda vloží, keď tento presiahne pol sekundy).

    Posledná priestupná sekunda bola vložená na konci júna 2012 (môže sa vkladať na konci júna alebo decembra, vždy o polnoci UTC teda o 01:00 SEČ alebo 02:00 SELČ). Nasledujúca sa vloží možno o rok (záujemcom odporúčam zhruba dvakrát do roka skontrolovať stránku IERS.org).

    Nuž, priznám bez mučenia (a asi by nemalo cenu to tajiť), že na presný čas som tak trochu fanatik ;)

    Stále si porovnávam čas napríklad s hodinami na železničných staniciach a zisťujem, ktoré idú presne a ktoré nie :D

    Alebo ak vidím niekoho s rádiom riadenými hodinkami, niekedy sa ho opýtam, koľko je hodín a porovnám si čas.

    V praktickom živote sa mi však presný čas osvedčil, keď sa ponáhľam na vlak: napríklad už viem, že ak vybieham z domu o 09:46:20, tak ho asi stihnem, ale ak o 09:46:40, už ho zrejme nestihnem.

    Alebo ak si pozerám log file (súbor so záznamom udalostí) na serveri s časom synchronizovaným cez ntp, keď sa pozriem na čas zaznamenaný v súbore a potom na hodinky, viem, či sa to stalo "práve teraz" alebo "až" pred chvíľou.

    No a napokon -- (práve sa blížiace) odpočítavanie do Nového roku! Nový rok odpočítavam tradične podľa všetkých svetových časových zón, ak náhodou nezabudnem alebo neodpadnem od únavy. Na Silvestra niekedy poobede ešte zapnem manuálnu synchronizáciu, aby som vyrovnal odchýlku, ktorá vzniká počas dňa -- vtedy mi synchronizácia "len" raz za deň nestačí :D

    "baracuda2233" wrote:

    Zdravím neviem či sa to do tohto vlákna tak úplne hodí no ak nie tak sa ospravedlňujem no mal by som jednu otázku. Podľa čoho nastavujete vaše hodinky?? lebo ja som ich chcel nastaviť podľa otómových hodím no každá druhá stránka ktorá ukazuje atómový čas ukazuje iný čas tak neviem čomu mám veriť...vďaka :)

    Protokol http, ktorý slúži na prenos webových stránok, nie je stavaný synchronizáciu presného času. Preto by som principiálne neveril presnému času zobrazovanému na webovej stránke v prehliadači. (Napríklad minule som skúsil presnycas.sk a ukázal mi čas o 2 s pozadu. Potom som znovu načítal stránku (F5) a už išiel iba o 1/4 s pozadu.)

    Na to slúži protokol ntp (network time protocol), ktorý meria a kompenzuje oneskorenie spôsobené prenosom dát po sieti. Pravda je, že aj presnycas.sk má čas synchronizovaný ntp, takže jeho čas na serveri je zrejme presný na stotiny sekúnd. To mi však veľmi nepomôže, ak mi ho môj prehliadač zobrazí s oneskorením 2 s.

    Podobne je na tom GPSka: aby dokázala vypočítať vašu polohu s presnosťou na metre, musí mať svoj vnútorný čas zosynchronizovaný presne na nanosekundy. Čo vám však ukáže na displeji, sa od presného času môže líšiť hoci aj o pol sekundy, plus alebo mínus (doteraz sa mi nepodarilo prísť na to, aká je súvislosť medzi tým, aký presný čas GPS ukazuje na displeji (dopredu alebo dozadu), a tým, kedy "stratí" alebo "nájde" satelitný signál). Výrobca to odôvodňuje tým, že "operácie displeja majú nízku prioritu".

    Windows má možnosť synchronizovať čas cez internet (vraj tiež pomocou ntp) -- čo sám od seba robí iba raz za týždeň, takže musíte vojsť do panelu nastavenia času, kliknúť na "Internetový čas" a ručne zosynchronizovať -- ale stáva sa mi, že aj po takejto synchronizácii ukazuje čas o sekundu dozadu.

    Najviac sa mi osvedčuje príkazový riadok v linuxe (ak má čas synchronizovaný pomocou ntp) a príkaz "date", ktorý zobrazí systémový dátum a čas. Napríklad
    date +%H:%M:%S.%N
    zobrazí hodiny, minúty a sekundy na 9 desatinných miest, z ktorých nás však zaujíma najmä to prvé a nanajvýš tak druhé. Okrem nepresnosti synchronizácie ntp (ktorá sa pohybuje v stotinách sekúnd) musíme rátať s časom, ktorý zaberie prenesenie znaku "enter" (ktorý stlačíme po napísaní príkazu), interpretovanie a vykonanie príkazu, ktoré je však zanedbateľné vzhľadom k ľudskému reakčnému času, ktorý je okolo jednej desatiny sekundy.

    Presný je tiež časový signál štátneho rozhlasu (tí majú čas synchronizovaný s miestnym fyzikálnym inštitútom, kdežto súkromné stanice to môžu mať všelijako), ale chytaného cez VKV, nie cez internet (kde opäť môže nastať oneskorenie).

    Hodiny a hodinky riadené rádiovým signálom sú tiež spoľahlivým zdrojom presného času: tesne po synchronizácii by mali ísť presne na desatinu sekundy, väčší problém nastáva v čase medzi synchronizáciami (ktoré nastávajú spravidla raz za deň). Napríklad Casio udáva garantovanú presnosť svojich hodiniek do +- 15 s/mesiac, teda zhruba 0,5 s/deň (väčšinou je to v praxi menej).

    Kedysi som si hodinky nastavoval podľa budíka riadeného rádiovým signálom -- dnes sú riadené rádiovým signálom moje hodinky :)