Posts by hec_tor

    Zvažoval som ich veľa - oblekovky, potápky, nikdy nie však niečo s chronom. Dokonca som uvažoval nad kúpou nejakých lacných automatov - oblekoviek od Seiko. Jedny som si vyskúšal, ale nebolo to ono. Zvažoval som, že postúpim do trochu vyššej ligy a kúpim buď potápky Longines, alebo Fortis alebo Omegy. Omegy sa mi vždy páčili, hlavne Speedmastery. Už som si aj chystal peniaze a hľadal, kde tie Omegy kúpiť, dlho som sa nevedel rozhodnúť, ktoré z nich sa mi viac páčia...A vtedy som si povedal, že sa zastavím a nechám to v hlave odležať a uvidíme, ako sa to vyvinie. Behom asi pol roka sa mi zakaždým páčilo niečo iné a už som bol zúfalý z toho, že si asi nevyberiem. Tak som si vzal papier a pero, dlho sa zamyslel a spísal si, čo moje hodinky musia spĺňať. Vyzeralo to asi takto:

    - priemer max. 43 mm

    - kovový ťah s nie príliš veľkou sponou (ako mali tie Seiko potápky - tam bola tá veľká preklápacia spona k veľkosti tých hodiniek proste neproporčná).

    - dátumovka musí byť, s tým, že bude vo farbe ciferníka.

    - či to budú quartzky alebo automaty mi bolo jedno. Časom som zistil, že ma uspokojuje aj nosenie quartziek.

    - otočná luneta už nie je podmienkou (predtým som ju takisto takmer nevyužíval).

    - pohodlné a univerzálne nosenie - aby sa vošli aj pod košeľu, ale aj k bežnému každodennému noseniu. Proste športová elegancia u mňa stále vedie a čisto oblekovky proste nie sú pre mňa.

    Asi jedným z najdôležitejších faktorov bolo, aby to boli solídne hodinky, ale nie príliš okázalé, ani drahé. Určite sú všetky tie Omegy a Rolexky a iné top značky krásne, ale keď som mal možnosť si aj také vyskúšať, zistil som, že pri tak (pre mňa) drahých hodinkách, by som nemal ozajstnú radosť z ich nosenia, lebo by som neustále tŕpol, že sa im niečo stane. Spomínam si na jedného hodinkomaniaka, ktorý opisoval, že keď ide okolo zárubne dverí, tak podvedome ruku, na ktorých nosí hodinky si pritisne viac k telu, aby ich náhodou o ňu nepoudieral (čo sa mne už tiež párkrát podarilo). Toto jednoducho nie je pre mňa. Chcem nosiť hodinky a nebáť sa o one. Takisto mi nevyhovuje mať hodiniek viac. Cítim sa spokojnejší, keď mám len jedny - obľúbené a max. ešte jedny vyslovene len na šport a ťažšiu robotu.

    A tak som nakoniec našiel tieto Seiko (foto v prílohe). Dostal som sa k nim úplnou náhodou a bola to láska na prvý pohľad. Maximálne som s nimi spokojný. Spĺňajú všetko vyššie uvedené. Trochu som sa obával o Seiko ťah a sponu, ale ťah je oproti mojím prvým Seiko potápkam oveľa kvalitnejší, takisto spona je decentnejšia. Paradoxom je, že som sa defacto vrátil opäť na začiatok. Opäť mám quartzky a opäť sú to chroná. Zistil som ale, že takéto mi naozaj viac vyhovujú. Postriedal som zopár rozdielnych typov hodiniek, vyskúšal aj rôzne iné, ktoré som ale nevlastnil, len mal pár hodín na ruke a to mi pomohlo ujasniť si, čo od hodiniek očakávam a aké sú vlastne moje nároky na ich nosenie. S tým súvisí aj to, že mi plne vyhovuje mať len dvoje hodiniek a nie viac.

    Všetky hodinkové fóra sledujem dlhšie už len sporadicky, ako aj tu na hodinkománii a už sa ani nezapájam do diskusií, ani nedávam fotky, či príspevky s hodinkami. Za to krátke obdobie som do hodiniek vrazil asi 2500€. Pre mnohých z vás, čo máte hodinky za ďaleko viac peňazí, to je možno smiešna suma. Pre mňa je to dosť. Nakoniec som aj tak zistil, že najväčšiu radosť mi vždy robili hodinky za pár drobných. Tieto nové Seiko ma stáli len 150€, čo je smiešny peniaz, ale napriek tomu je to konečne niečo, čo ma nenúti hľadať a špekulovať nad inými. Občas, keď na hodinkové fórum zavítam, ale už si len prezriem, čo má kto dnes na ruke a tým to hasne. Už to vo mne nevyvoláva tie pocity, ako kedysi, keď sa mi nejaké zapáčili, že by som ich musel mať, alebo kúpiť nejaké podobné. Každé jedny hodinky časom nakoniec aj tak zovšednejú. Radosť z nich trvá pri niektorých kratšie, pri iných dlhšie. To však nevylučuje dlhodobý pocit uspokojenia z ich nosenia. Pre mňa sú ideálne také, ktoré po čase prestanem vnímať, že ich mám na ruke...avšak keď sa na ne pozriem, tak sa pousmejem, lebo si opäť pripomeniem, že sa mi stále páčia a že mi vo všetkom vyhovujú. Keď sa im náhodou niečo stane, tak ma to pri tej cene nebude až tak trápiť. A to mi dodáva taký kvázi pocit slobody z ich nosenia. Aj to je jedna z vecí, čím mi robia radosť.

    Možno si teraz niektorí z vás ťukajú na čelo, že som sa rozhodol nosiť iba dvoje hodiniek, ešte k tomu quartzky a "len" Seiko či Casio (G-shock) a pritom nejde o žiadne high-endy, ale o lacné dostupné hodinky....nezatracujem nikoho, kto má zbierku viac ako 10 hodiniek, ani toho, čo ich za rok vystrieda aj viac ako tých desať. Takisto ani tých, čo si kúpia hodinky za 10k+. Chcel som len opísať svoju cestu, ktorá bola pre mňa zaujímavá hlavne tým, že som sa ponoril hlbšie do sveta hodiniek, aby som ocenil všetky tie krásne stroje, aby som nakoniec aj tak zistil, že som sa vrátil na začiatok, ako keď som mal tie svoje prvé Legendy, na ktoré s láskou spomínam doteraz. :)

    Čo prinesie budúcnosť, je otázne. Na dlho viem ale povedať, že neplánujem nič dokupovať, ani meniť, kým mi to vyhovuje a funguje. Raz "na starobu" si ale viem predstaviť, že si nejaké tie slušné Omegy zadovážim, avšak počkám si, až mi vyzrejú "chute" :)


    Prajem na záver všetko dobré všetkým hodikomaniakom a tomuto skvelému fóru ;)

    2017-04-14_07.26.jpg

    Zdravím po veľmi dlhej dobe všetkých hodinkomaniakov.

    Od môjho posledného príspevku ubehla dlhá doba, za ktorú sa veľa v mojom hodinko-svete udialo. Rád by som vám teda v stručnosti opísal moju cestu naprieč hodinkami.

    Moje úplne prvé "vážnejšie" hodinky za vlastné peniaze som si kúpil pred asi ôsmimi rokmi. Bola to nie veľmi známa značka Legend. Kúpil som ich za vtedajších 2100 sk, čo mi ako študentovi prišlo pomerne dosť peňazí, ale bol som spokojný, že mám pekné športovo-elegantné "kvalitnejšie" hodinky. Išlo o quartzky 42 mm chronografy na kovovom ťahu s čiernym ciferníkom a bielou dátumovkou. Nosil som ich viac ako 4 roky, dosť toho vydržali a to som ich nosil ako jediné hodinky denno denne neustále na ruke. Bol som maximálne spokojný a nič viac mi ku šťastiu nechýbalo. Potom som však natrafil na toto fórum...

    V prvej robote po výške som si kúpil Festiny Chrono Tour de France za vyše 400€ :D .Spomínam si, ako som sa z nich aj napriek tomu tešil a hrdo som ich prezentoval aj tu na fóre, no s nejakým nadšením od ostatných hodinkomaniakov som sa nestretol. A veľmi rýchlo som ich aj znenávidel. Po celom dni nosenia ma z nich bolelo zápästie. Boli jednoducho ťažké a veľké, ale vtedy som mi pripadali také "chlapské" a "macherské". Mladosť-pochabosť.

    Už o pol roka na to, som pri preliezaní tohto fóra natrafil na pilotky od Steinu a vedel som, že ich musím mať. Dlho som na ne čakal, ale keď prišli, bola to paráda. Krásne plynúca sekundovka, krásne modré ručičky (hlavne na slnku), prehľadný ciferník, perfektná lumi. Pred spaním som sa v tme na tú lumi dlho díval, až pokiaľ som nezaspal. Navyše ich hlasný tikot bola rajská hudba pre moje uši. Proste moje prvé automaty - hodinky čo mali "dušu". Kvalita spracovania bola super, dátumovka mi nechýbala a všetko bolo ok, len po čase mi začala vadiť ich veľkosť a takisto som zistil, že ich vodotesnosť mi proste nestačí. A tak som sa rozhodol zadovážiť si moje prvé potápky...

    Prvé potápky za dostupný peniaz boli Seiko SNZH55K1. Veľkosť konečne super, vodotesnosť tiež, kovový ťah, silná lumi...Chodil som v nich aj plávať, sprchoval som sa s nimi a konečne som bol bez obáv, že by im voda mohla niečo urobiť. Avšak veľmi ale veľmi rýchlo mi zovšedneli a tak som si nakúpil nejaké nové remienky, ale to pomohlo len na chvíľu. Za krátku dobu mi prišli príliš obyčajné, ani zďaleka som sa na ne nevedel tak dlho dívať ako napr. na tie Steiny. A tak išli z domu spolu so Steinami...

    Začal som inklinovať k Rolexkám, tie však boli a aj sú mimo môj rozpočet, no perfektné Davosa Ternos Professional boli pre mňa oveľa dostupnejšie. Musím uznať, boli to krásne budíky. Hlavne ten ťah bol ozaj niečo extra - pre mňa dovtedy nepoznané. Vyzerali ozaj "honosne", dobre sa nosili, aj veľkosť bola super. Páčil sa mi aj jemný a presný chod otočnej lunety. Neskôr som k nim kúpil Hirsch kaučukový remeň a nosenie v lete bolo extrémne pohodlné. Vo firme, kde som robil, nám často chodili zákazníci s trochu vážnejšími hodinkami. Často som videl Omegy, dvakrát aj Rolexy a raz prišiel zákazník s Ulysse Nardin. Dvaja z nich si všimli moje hodinky a aj ich pochválili. Lenže nie tak ako by sa mi páčili. Hraný úsmev so slovami "pekné Rolexky"...keď som sa snažil obhajovať značku Davosa, že ide o kvalitné hodinky a že majú aj nejakú históriu, tak to už sa mi doslova rehotali. Takže nakoniec hodinky za 700€ budili dojem lacných fejkov z dovolenky z Tunisu :(

    Pri robote (doteraz neviem ako) sa mi ťah odopol v mieste spony a spadli z výšky pásu na betónovú dlažbu. Ani som nedýchal a nechcel som sa ani na ne pozrieť. Napokon som ich zdvihol a keramická luneta bola prasknutá, na korunke hlboký vryp a asi po dvoch dňoch nešlo korunku vôbec zaskrutkovať. Stále bola vysunutá v polohe pre nastavovanie času a týmpádom bola ohrozená aj vodotesnosť.

    Jasné, mohol som ich dať opraviť, kto vie ale, koľko by to stálo, navyše po skúsenostiach s budením dojmu fejkov som ich tiež znenávidel a rýchlo sa ich zbavil...

    Namiesto nich som si kúpil Orient Mako s modrým ciferníkom a červenou koncovkou sekundovky. Veľmi ma ich nosenie uspokojovalo. Nebolo im čo vytknúť. Veľmi rýchlo zahojili môj malý žiaľ nad Davosami. Navyše mi vyhovovalo, že majú aj dobrú vodotesnosť a keď ich niekde otlčiem, tak to nebude až tak za tých 170€ bolieť. Tieto hodinky mi okolie paradoxne asi najviac chválilo, no moje naleštené Davosy si predtým nikto nevšimol :D

    Potom, z dosiaľ mne neznámemu dôvodu, som si kúpil opäť quartzky od Swiss Military Hanowa. Sám sa čudujem, že po skúsenosti s automatmi mi nevadilo mať opäť "skákajúcu sekundovku" a veľmi rýchlo som si zvykol. Veľmi pohodlné, tenké púzdro, krásny jubilee ťah, minimalistická spona. Tie som nosil asi rok v kuse, no zadovážil som si k nim niekoľko kožených remeňov, Nato a Zulu, ale po čase som zistil, že ma nebaví ich striedať a že hodinky aj tak najradšej nosím na ťahu. Hoci aj pri týchto hodinkách by ma nebolelo, keby ich niekde otlčiem, predsa som si k nim na šport a manuálne práce zadovážil Casio G-Shock, ktoré mám dodnes a som s nimi veľmi spokojný. Súčasne s nimi som vlastnil aj spomínané Orienty, avšak tie som nosil už len málokedy, keďže tieto Swiss Military boli natoľko pohodlné, že som ani nevedel, že ich mám na ruke. Takisto som mal ale aj dilemu, že Orientom zahýbam :D a že ich nosím menej a menej...Zvažoval som, že k nim dokúpim ešte nejaké jednoduché oblekovky, ale to už by som musel striedať troje hodiniek a na sebe som zistil, že ma predsalen uspokojuje viac nosiť len jedny a v zálohe mať na šport a ťažšiu manuálnu prácu tie G-shocky. Po čase mi na tých Swiss Military začalo vadiť, že majú bielu dátumovku. Dodnes to mám tak, že mám najradšej, keď je dátumovka vo farbe ciferníka. Keď som na toto všetko prihliadol, zistil som, že chcem iné hodinky. A tak nastalo dlhé premýšľanie, že aké...

    Dnes na ruke s novým kúskom - Orient MAKO.
    Potreboval (aj chcel) som nejaké odolné potápky za malý peniaz, aby vydržali a prípadné poškodenie ma až tak nemrzelo. Podmienka ale bola, že musia byť s modrým ciferníkom a mať červenú sekundovku. Tak mi teraz robia radosť :)

    V nedeľu som bol trochu na vzduchu a potom som to v návale práce zabudol uploadnuť, tak prosím nepindať, že som neaktuálny :D Btw, dlho som tu nebol a vidím, že sa tu nejak rozmohli Longines...akurát som včera v Auparku nad nimi silno uvažoval ::d