Ahojte hodinkový nadšenci . Rozhodol som sa s vami podeliť o moje milované hodinky . A trošku aj toho príbehu k samotnému gravírovaniu. Možno je to len mnou , ale drobnosti majú pre mňa veľkú cenu hlavne citovú .
Už dlhé roky sa venujem vojenskému letectvu ako nadšenec , historik a zberateľ. Práve preto i pri výbere hodiniek som hľadal niečo z rad leteckých kúskov. Kedže sa jedná o môj prvý kúsok ak teda nerátam hodinky ktoré som dostal ešte na základnej škole , ktoré som nosil sotva dva ročníky a potom sa pokazili ( boh vie kde sú chudinky dnes ak ešte sú ) Tak som dlhé roky nemal potrebu riešiť hodinky , až pred nedávnom sa vo mne niečo zlomilo .
Rôzne som pokukoval po E-shopoch až som natrafil na jeden slovenský kde mali na sklade posledný kus týchto hodiniek. Všimol som si že eshop ponúka i možnosť vlastného gravírovania. Veľmi ma to zaujalo , ani som dlho nemusel uvažovať čo na hodinky chcem. Deti ešte nemám , meno priateľky by bol prešlap ( ak by sme sa rozišli ) chcel som niečo povzbudzujúce motivačné čo je k môjmu srdcu najbližšie. A tak rozhodnutie padlo na letecké ESO prvej svetovej vojny a legendu Manfreda Von Richthofena známeho skôr ako Rudý Baron .
Vygravírovaný text: Manfred Albrecht Von Richthofen Der Rote Baron 80 luftsieg ( vzdušných výhier-zostrelov)
Príbeh samotného Manfreda je veľmi zaujimavý .
Narodil sa 2.Mája 1892 v Breslau Nemecké císarstvo ( dnešná Vratislav v Poľsku) Ako druhé zo štyroch detí dôstojníka kavalérie ( jazda na koňoch ) Albrechta slobodného pána von Richthofena a jeho žene Kunigunde. Bol potomkom slávneho Pruského poľného maršála Leopolda I. von Anhalt-Dessau.
Ako mladý chlapec sa zaujímal o lov zvere a jazdectvo kde sa naučil trpezlivosti a disciplíny. Svoju vojenskú kariéru začal v roku 1909 a v roku 1911 vstúpil do Pruského hulánského regimentu cára Alexandra III. už pred prvou svetovou vojnou dosiahol hodnosť poručíka.
Na samom začiatku prvej svetovej vojny slúžil ako prieskumník na východnej fronte. Už mesiac po vypuknutí vojny mu za jeho zásluhy bol udelený železný kríž II. stupňa
O rok na to (1915) zažiadal o prevelenie k v tom čase novo vzniknutým leteckým silám a začal jeho letecký výcvik. Počas výcviku dvakrát pri pristávaní havaroval a jeho učiteľ lietania mu tvrdil že sa z neho nikdy pilot nestane. Manfred sa ale nevzdával a i ked spočiatku začínal ako zadný strelec v dvojmiestnom pozorovateľskom lietadle Albatros C.III netrvalo dlho a pripísal si zostrel Britského dvojmiestného pozorovateľského lietadla. Následne mu bolo umožnené stať sa i pilotom takého to dvojmiestného stroja. Netrvalo dlho a Manfred sa posadil do jednomiestnej stíhacej verzie lietadla Albatros. Počas jeho prvého letu v jednomiestnej stíhacej variante letel v letke spolu s v tom čase už známym leteckým majstrom Oswaldom Boelckom. Vo vzduchu pri boji sa následne ukázalo že i cez zdánlivé neúspechy mal Manfred vrodené letecké schopnosti, výborný zrak , a dobrý odhad pri predvídaní situácii. Prvým jeho zostrelom ako stíhač bol britský dvojmiestný stihací stroj F.E.2b
Už po šestnástom zostrele na jeho konte konkrétne to bola stíhačka Sopwith Pup sa stal velitelom jeho letky Jasta 11 známa aj ako lietajúci cirkus vzhľadom na pestré sfarbenie jednotlivých strojov.
V tom čase mu bolo udelené i veľmi významné ocenenie Pour le Merite známe aj ako Modrý Max. cca po 6tich mesiacoch bol povýšený na hodnosť Rittmeister.
Jeho letka na konci vojny mala úspech v 645 zostrelených strojov a 56 stratených pilotov v boji.
Pri jednom z leteckých súbojov ho trafila guľka do hlavy a on to zázrakom prežil, podarilo sa mu núdzovo pristáť a bol ihned prevezený do nemocnice. Po deviatich mesiacoch sa uzdravil a znovu nastúpil do služby kde prevzal nové lietadlo Fokker Dr.I.
Manfred sa stal uznávaným nielen v radoch jeho spolubojovníkov ale i v radoch nepriateľov. I ked na neho bola vypísaná odmena vždy o ňom nepriatelia hovorili či písali s úctov a rovnako sa choval i on. Bol to "rytier" nebies. Vdaka svojej modrej krvy si už nepriateľa zaslúžil prezývku Rudý baron ktorá sa mu ihned zapáčila a nechal sa tak oslovovať i u svojich spolubojovníkov.
A prečo práve rudý ? Manfréd sa po tom čo ho menovali do funkcie velitela letky rozhodol si nechať namalovať celé lietadlo do krvavo červenej farby aby bol vo vzduchu jasne a rýchlo rozoznateľný hlavne pre svojich spolubojovníkov , ked si uvedomíme že v tom čase sa nepoužívalo žiadne rádiové spojenie v lietadlách jediný spôsob ako rýchlo a jasne zistiť kto je nepriateľ a spolubojovník bolo rozoznať či už typ lietadla , výsostný znak na lietadle alebo ešte rýchlejšie a jednoduchšie sfarbenie lietadla , ktoré u nemcov bolo vždy jedinečné než u pilotov britských či francuzskych.
Manfred zomrel 21.Apríla 1918 kedy bol zo zeme zostrelený , kedže letel nízko počas toho ako naháňal nepriateľské lietadlo tvrdí sa že pre svoje zranenie hlavy porušil jednu z jeho zásad a letel až hlboko za nepriateľskú líniu kde sa stal ľahkým terčom paľby zo zeme ktorá ho zasiahla do hrude . Stihol ešte pristáť a posledný krát vydýchol . Zomrel ako 25 ročný .
Na svojom konte si pripísal 80 leteckých zostrelov čo ho radí medzi najúspešnejšie letecké ESO prvej svetovej vojny. A i ked od jeho smrti prešlo už viac ako 100 rokov do dnes je uznávaným po celom svete. Príbeh jedného mladého talentovaného pilota ktorý šiel za svojim bezohľadu na prvotné neúspechy. Švédska heavymetalová skupina naspievala o ňom pesničku The Red Baron odporúčam vypočuť 
Slovenskí piloti počas prvej svetovej vojny : Karl Kaszala : 8 zostrelov
Béla Macourek : 5 zostrelov
Franz Wognar 5 zostrelov