Zdravstvujte, dnes by som Vám niečo napísal o mojom zatiaľ poslednom prírastku. Z pozdravu je zrejmé, že sa bude jednať o hodinky tikajúce ruským dialektom a poviem Vám na rovinu, že tento dialekt vo mne zanechal veľa rozporuplných emócií.
Po rozpade Sovietskeho zväzu nastal v Ruskej ekonomike celkom slušný bordel a nevyhlo sa to ani ruskému hodinárstvu. Na internete sa veľmi ťažko zháňali informácie, no po oprášení angličtiny a prečítaní X článkov som dospel k názoru, že čím viac sa dozviem, tak tým menej viem. Nuž a čo je veľa to je málo, tak sa posnažím veľmi stručne zhrnúť súčasný stav.
Takmer všetky ruské hodinky sa vyrábajú v Moskve na jednej ulici pod rôznymi značkami. Veľa značiek má jedného majiteľa, veľa značiek používa tie isté diely a tých istých zamestnancov. Kalibre tam vyrábajú švajčiarske stroje zakúpené Rusmi v 70tych rokoch, kedy bol quarzový boom a mechanické hodinky neboli v kurze. Tak isto existujú značky zamerané hlavne na export, ktoré kooperujú s manufaktúrami napr. v Nemecku, preto sa niekedy stane, že na hodinkách s ruským strojčekom a ciferníkom v azbuke nájdete made in germany. Celkom úsmevné je tiež to, že skoro všetky hodinky sú limitované edície, pričom po každej edícií nastane len kozmetická úprava a vytlačí sa iný ciferník, prípadne vymenia ručičky s inou edíciou. O ruských hodinkách som sa dočítal toľko negatívnych informácií, až som si povedal, že jedny musím mať. Problém bol klasicky v tom, že som si nevedel vybrať ktoré, ale nakoniec ma zachránili moje posvätné 3 prikázania (mechaniky, zafír a min. 5ATM). Práve zafírové sklíčko dokáže vyradiť možno 90% ruských hodiniek z evidencie.
Mne padli hneď do oka jedny chronografy značky PILOT a tak som sa najprv snažil niečo zistiť o tomto výrobcovi. Značku s mladou históriou (2006) vlastní nejaký Juri Levemberg, ktorý odišiel z Ruska do Nemecka, kde začal skladať hodinky v spolupráci s moskovskými výrobcami. Ďalej to je tak konšpiračne domotané, že prejdem rovno k veci a históriu radšej vynechám.
Tento kúsok som kupoval z jednej nemeckej stránky a čakanie na zásielku som niesol v hlbokých úvahách ako napr. či mal ten ruský hodinár čo v nich strojček skladal v sebe dostatok vodky nato, aby sa mu ruky netriasli, ale nie zas toľko aby videl jednotlivé dieliky dvojmo, ako bude vyzerať povrchová úprava, ktorú niektorí ľudia prirovnávali k výrobe ruských automobilov atď.
Nakoniec prišiel deň D a s tepom na pokraji infarktu som začal rozbaľovať balíček. Prvotný dojem bol na jedničku, hodinky prišli zabalené ako keby posielali jadrovú hlavicu a potešili ma aj pribalené ruské čokoládové praclíky, ktoré som otvoril ako prvé. Krabica do ktorých výrobca hodinky balí, je vlastne cestovný box pre dva kúsky, čo mi prišlo veľmi praktické. Pribalený extra kožený remienok tiež potešil.
Tento model poháňa kaliber s ručným náťahom Poljot 3133, 23 kameňov, 3Hz, 21,600 kmitov, výdrž 42 hodín, sekundovka na 9tej hodine, ale ide hlavne o môj prvý chronograf do zbierky:frime:. Tento deduško je tak trošku okukaný Valjoux 7734, len súdruhovia spravili zopár kozmetických úprav, ako napríklad to, že zvýšili výkon o 0,5Hz a umožnili strojček servisovať s 20kg kladivom:hurt1:. V priloženom manuály som sa dočítal, že kaliber je veľmi robustný (btw s tým kladivom som si to vymyslel) a preto treba na spustenie stopiek vyvinúť väčší tlak, čo je aj pravda. Tak isto je strojček zatiaľ najhlučnejší z pomedzi všetkých typov čo mám, ale to mi vôbec nevadí, pretože takto dávajú hodinky vedieť že sú na žive. Mechanizmus je bez hackingu a dátum sa nastavuje nepohodlne tak, že je potrebné pretáčať hodinovú ručičku cez 12tu hodinu, potom sa vrátiť na 11tku a zase opakovať. Pri prvotnom meraní som sa dostal na +13s, neskôr sa to ustálilo okolo 7 sekúnd, čo pri čítaní referencií na ruské strojčeky je veľmi dobrý výsledok.
Púzdro z leštenej nehrdzavejúcej oceli náramne pripomínajúce panerai je v celku slušnom prevedení. Priemer 45mm (s korunkou 49mm), lug to lug 54mm a výška 14mm robia z týchto hodiniek 120 gramového valibuka. Gravírovanie zadného veka by som nazval ako low-costovú katastrofu a tak isto musím vytknúť povrchové spracovanie diamantovej korunky, ktorá pôsobí dojmom pochrómovaného prsteňa z automatu od kolotočoch.
S plochým zafírovým sklíčkom som zatiaľ bez škrabanca a WR 10ATM je taký ruský štandard.
Ciferník je azda najviac diskutabilný prvok. Pilotkový základ tvoria mierne zvýraznené číslice, ktoré ako jediné s ručičkami sú opatrené luminiscenciou a to veľmi slabou:pascontent1:. Dátumovka a všetko zvyšné je opatrené veľmi slabou potlačou. Jediné čo sa týka špičkového spracovania, tak je vystúpené strieborné logo výrobcu s nápisom. Preklady z hora nadol: PILOT, chronograf, 23 kameňov a ruský mechanizmus.
Hodinky mi prišli na 24mm nemeckom koženom remienku RIOS 1931, ktorý je vyrobení z hrubej kože a k hodinkám sa veľmi hodí. Za zmienku stojí spomenúť prevedenie spony, ktorá nemá drážku na jazýček, čo na funkčnosti nič také nemení, len s takýmto detailom som sa zatiaľ ešte nestretol.
Na záver ani neviem čo povedať, je to taký mačkopes, z každého čosi. Pilotky zabalené do mariňáckeho púzdra , ktoré sú opatrené stopkami a poháňané takmer kópiou ETY. Práve tento mišung možno dáva hodinkám ten pravý ruský charakter a hoci by niekomu logika a rozum hovorila niečo iné, tak mne sa hodinky páčia od kedy som ich uvidel, nosím ich rád a to je dôležitejšie.