Rolex: Potápanie ako také sa stalo populárnym zhruba pred 25 rokmi, avšak potápačské hodinky už existujú viac ako 70 rokov. Počiatky vodotesnosti hodiniek môžeme datovať okolo roku 1927, kedy sa mladá športovkyňa Mercedes Gleitz pokúsila preplávať kanál La Manche z francúzskeho mesta Calais do anglického Doveru a pritom mala na ruke hodinky značky Rolex. Konštrukcia týchto hodiniek bola patentovaná a okrem iného sa vyznačovala dýnkom so závitom, takže bolo ho možne priamo zašrubovať. Spojenie puzdra/tela hodiniek a dýnka teda bolo pevné uzavreté ako ustrica (odtiaľ aj ten angl. názov Oyster). Tento pokus o prekonanie La Manche sa spolu s hodinkami Rolex dostal na titulku novín Daily Mail (Obr. 1) 24. septembra s nápisom „Rolex Oyster“, čo si však vlastník firmy Hans Wilsdorf aj zaplatil v sume 40 000 frankov. Hodinky, ale predovšetkým značka Rolex sa tak stala slávnou doslova z dňa na deň a jej sláva trvá dodnes. Je potrebné povedať, že Rolex predviedol skutočné potápačské hodinky až neskôr. Puzdro Oyster bolo s postupom času a technológie vylepšené a stalo sa základom pre prvé hodinky z radu Submariner, ktoré sa v predaji objavili v roku 1953 s udávanou vodotesnosťou do 100 metrov. O rok na to ten istý výrobca prišiel s vylepšením vodotesnosti na 200m. Na vývoji sa podieľali švajčiarski výskumníci Auguste a Jacques Piccard, ktorí sa vydávali na svoje dobrodružné expedície s hodinkami Rolex a vývojárom poskytli cenné informácie ako vylepšiť ich modely. Práve Jacques Piccard v roku 1960 uskutočnil potápanie do Mariánskej priekopy, kde si so sebou vzal hodinky Oyster. Nemal ich však pripevnené na zápästí, ale na vonkajšom plášti svojho plavidla s názvom Batyskaf Trieste. Tieto mohutné hodinky vydržali tlak v hĺbke 10 916 metrov pod vodnou hladinou (tlak odpovedajúci 1 tone na centimeter štvorcový).
Obr. 1 Obr. 2 - Rolex Submariner 1953
Panerai: Je potrebné spomenúť, že hodinky Rolex neboli v tých časoch jedinými, ktoré sa ocitli pod vodou. V roku 1936 talianský podnik s názvom Guifo Panerai & Figlio, z ktorého neskôr vzišla firma Officine Panerai, vytvoril prvý prototyp potápačských hodiniek. Zadávateľom tejto objednávky bolo talianské námorníctvo, ktoré predtým testovalo iných švajčiarských výrobcov no ich výsledky boli pre nich neuspokojivé. Spomínaná firma už predtým vyrábala pre námorníctvo hĺbkomery, kompasy, atď. Panerai zabudoval do plášťa hĺbkomeru kaliber Rolex a ešte toho istého roku ich predstavil armáde, ktorá ihneď objednala 10 exemplárov. Zhotovením tejto objednávky v roku 1938 sa Panerai stal oficiálnym dodávateľom hodiniek pre talianskú armádu. Zvláštnosťou tohto modelu bol ciferník, ktorý bol veľmi dobre čitateľný, dokonca aj v absolútnej tme. Pozostával t 2 častí: vrchný diel tvorila čierna doštička, do ktorej boli vyrazené veľké číslice a indexy, spodný diel bol celý potiahnutý luminiscenčnou vrstvou. Vyžarovanie mala na svedomí špeciálna zmes, ktorá obsahovala mimo iného sulfát zinku a bromid radia. Bromid radia dal dokonca aj hodinkám meno – Radiomir, ale ich nositeľ bol vystavený silnému rádioaktívnemu žiareniu. V roku 1943 vyvynuli talianskí výrobcovia hodiniek chronograf, ktorý bol určený námorným dôstojníkom. Hodinky nosili názov Mare Nostrum, avšak tento projekt ostal kvôli 2. svetovej vojne len v štádiu prototypu.
Začiatkom 50. rokov dodal Panerai talianskej armáde model s názvom Luminor, ktorý neskôr nahradil model Radiomir. Tvar a vzhľad ostali nezmenené, nóvum predstavovala menej nebezpečná trítiová farba. Vďaka špeciálnemu utesneniu korunky sa výrazne zlepšila aj vodotesnosť. Pre model Panerai Luminor je typická dodnes. Jedná sa o aretačný systému zatlačujúci korunku proti puzdru takou silou, že do plášťa nemôže vniknúť ani to najmenšie množstvo vody. Pre nastavovanie hodiniek je však potrebné túto ochranu uvolniť.
Obr. 3 - Jedny z prvých modelov firmy Panerai
Blancpain: Požiadavky armády ovplyvňovali vývoj potápačských hodiniek aj naďalej. Kapitán Róbert Maloubier bol poverený v 50. rokoch francúzskym ministrom obrany, aby zostavil jednotku bojových potápačov, Nageurs de Combat. K tomuto bolo potrebné zaobstarať nielen správnych ľudí, ale aj správne vybavenie. Napríklad robustné hodinky, ktoré bez problémov zvládnu hĺbku 100 metrov. S projektom uspel až vo Švajčiarsku v oblasti Jura v manufaktúre Blancpain, ktorá vyvinula chronometer, ktorý bol podľa požadovanej hĺbky ponoru nazvaný Fifty Fathoms (50 sahov = cca 91,5 m ). Maloubier požadoval okrem vodotesnosti aj dobru čitateľnosť, potápačskú lunetu s časmi ponoru a dekompresie, ktorá by umožnila stanovenie týchto časov s presnosťou 5 minút. Mal to byť zároveň bezpečnostný prvok, pomocou ktorého si potápači mohli rozvinúť zásoby v kyslíkových fľašiach. Požiadavka znela, aby bolo možné lunetou pohybovať len v jednom smere, proti chodu ručičiek. Nesprávnym pootočením lunety by mohla nastať situácia, že potápač by sa mylne domnieval, že sú jeho zásoby kyslíku ešte postačujúce na ďalšie úkony pod vodou. Požiadavku dobrej čitateľnosti Blancpain realizoval veľkými indexmi a ručičkami, ktoré boli potiahnuté trítiom. Výsledkom boli spoľahlivé, kvalitné a presné hodinky Blancpain Fifty Fathoms. Tento model a jeho pozitíva sa svetom rýchlo šírili čoho výsledkom boli objednávky z USA pre jednotky Navy Seals alebo pre novozaloženú jednotku nemeckého Bundeswehru.
Obr. 4 - Blancpain Fifty Fathoms
IWC: Model od Blancpainu používali napríklad Nemci do roku 1984. Potom ho nahradil Ocean, ktorý vyvinula firma IWC. Výrobca hodiniek zo Schaffhausena (IWC) vyhral výberové konanie n na jar roku 1980 obdržal 30 stranovú brožúru s podmienkami. Tie sa týkali najmä presnosti, pevnosti, reakcie na zmenu teploty, atď. Posledná požiadavka však predstavovala skutočnú výzvu. Jurgen King, niekdajší technický riaditeľ IWC to slovami zhrnul: „ Mali sme síce skúsenosti s výrobou hodiniek pre armádu, ale antimagnetické hodinky sme nevyrábali ani my ani iná žiadna firma.“ Dôvodom tejto požiadavky bola skutočnosť, že roznetky niektorých mín nereagujú len na tlak alebo zvuk, ale aj na slabšie magnetické pole. Bol to tvrdý oriešok, ktorý sa však IWC spolu s univerzitou v Lausanne podarilo, no ako opäť poznamenal King: „ Mali sme dosť odpadu“. Model Ocean vydržal tlak 200 barov (cca 2 000 metrov).
Doxa: V období tzv. útlmu medzi modelom od Blancpain Fifty Fathoms a IWC Oceanus, ktorý bol ešte vo vývoji sa mnohí potápači utiekali k modelu potápačských hodiniek od firmy Doxa Sub 300. Charakteristickým znakom týchto hodiniek bol ich oranžový ciferník. Duchovný otcom modelu Sub 300 bol Urs Eschle, niekdajší šéf oddelenia výskumu. Sám sa ponoril do hĺbky jazera Neuchatel so 4 tabuľkami rôznej farby a na základe najlepšej odčitateľnosti sa rozhodol pre farbu oranžovú. Prínosom spomínaného modelu bola aj luneta vybavená nielen rozdelením na minúty, ale aj dekompresnou tabuľkou, čo je pre potápačov jeden z najdôležitejších údajov.
Obr. 5 - Doxa a jej charakteristická farba ciferníku
Vulcain: Dekompresia a jej dôležitosť inšpirovali aj vedeckého pracovníka Hannesa Kellera, ktorý spolu s firmou Vulcian vyvinuli model potápačských hodiniek s názvom Cricket Nautical, ktorý bol vybavený alarmom s integrovaným počítadlom dekompresie. Akustický alarm fungoval aj pod vodou, mal signalizovať vopred nastavenú dobu vynárania. Túto funkciu si na vlastnej koži vyskúšal aj Keller, keď sa v roku 1961 potopil do hĺbky 222 metrov a po vynorení nešetril chválou. Hodinky obstáli na výbornú, alarm bolo počuť aj napriek celkom uzavretému obleku jasne a zreteľne.
Obr. 6 - Vulcain Cricket Nautical, 60. roky
Ostatné významné historické medzníky:
1957: Objavuje sa model Omega Semaster (vodotesnosť do 200 metrov).
1958: Na trh prichádza Breitling Superocean (tiež vodotesnosť do 200 metrov).
1965: Jaeger – LeCoultre prichádza s modelom Polaris, ktorý je vybavený alarmom a vo
vnútri uloženou potápačskou lunetou.
1965: Seiko vyrába prvé japonské potápačské hodinky (vodotesnosť do 150 metrov).
1970: Nový model Omega Seamaster 600 doprevádza trojicu potápačov Comexu po dobu 8
dní pri potápaní do 250 metrov pri pobreží Korziky.
1970: Test prototypov Doxa a Rolex s héliovým ventilom v akcii pri Červenom mori.
1985: Citizen Aqualand sú prvé analógové hodinky určené na potápanie s digitálnym
elektronickým hĺbkomerom.
1986: Tag Heuer prichádza s modelom Super Professional vhodným pre ponory do 1 000
metrov.
1989: Rolex Submariner je vybavený jednou potápačskou lunetou, otočnou len proti smeru
chodu ručičiek.
1995: Breitling Colt Superocean pre ponory do 1 500 metrov.
1999: IWC predstavuje model Deep One, prvé potápačské hodinky s mechanickým
hĺbkomerom a vlečnou ručičkou. Ukazujú hĺbku do 45 metrov a sú vodotesné do 150
metrov.
2002: Breitling predstavuje model Avenger Seawolf pre ponory do neuveriteľných 3 000
metrov.
2004: IWC a model Aquatimer Split Minute Chronograph – prvé hodinky s minútovou
vlečnou ručičkou, ktoré je možné ovládať pod vodou.
2006: Eterna KonTiki Diver, hodinky so špeciálnou konštrukciou, nastavujú sa až po
odklopení.