Pepescomov život s hodinkami

  • Môj posledný prírastok sú CITIZEN LEOPARD. Radu Leopard vyrábal CTZ od roku 1969 asi do roku 1977 s kalibrami 77xx a 72xx s rôznymi variáciami. Tieto kalibre sa vyznačovali frekvenciou zotrvačky 28800 alebo 36000 BPH - polokmitov za hodinu. Môj kúsok má kaliber 7710, 26 ložiskových kameňov a BPH

    28800, automat s ručným náťahom, hacking. Rok výroby mojich som nezisťoval, ale sú dobre urobené, na prvý pohľad vyzerajú ako nové so servisovaným strojčekom. Od piatku idú +7 sec denne, na ruke 16 hodín, čo je na skoro 50 ročné hodinky super. Púzdro nerez priemer 36mm,výška 9,5mm, sklo minerálne, WR základná. Ťah signovaný plecháčik, určite nie pôvodný. Priemer sa zdá byť malý ( na tú dobu normál ) ale na moju ruku fajn a sú neskutočne pohodlné. Krásne kontrastné ručičky na modrom cifry s viac odtieňmi spôsobujú, že aj moje slepé oči pekne vedia odčítať čas. Kuriózne sa nastavuje dátum - každé zatlačenie korunky v polohe zero posunie jeden deň. Nemohol som za nič na svete prísť, ako sa nastavuje deň v týždni, až mysiak ( za čo mu ďakujem ) na to prišiel - treba hodinky otočiť dole hlavou, tak aby 12 smerovala k podlahe a stláčaním korunky v polohe zero sa nastavuje deň - a dá sa vybrať ENG alebo JAP názov :amen:. Vždy, keď sa

    mi do ruky dostanú dajaké staré mechanické citizen tak mi je trochu ľúto, že dnešná produkcia CTZ, čo sa týka mechanických kalibrov je oproti minulosti vééééľmi ďaleko :pleur4:


  • Velmi pekne, stale obzeram podobne Seiko/Citizen vintage kusy, ale zial nedavam velkost. Jedny 36mm som s velmi tazkym srdcom musel pustit dalej, nevedel som ich nosit. Keby tak moderna produkcia pouzila vintage dizajnove prvky, zachovala "modernu" velkost (aspon tych 38mm) a ponechala peknu nizku cenu.. No nic, snivajme dalej :)

  • @pepescom Niet horšieho dňa na návštevu pamiatok , ako je nedeľa. Ešte furt som nas..rdený, že to vypálilo tak ,...nechcem sa vyjadriť...tešil som sa. A mal som pre teba darček. :mrgreen: Všetko by na hrade bolo pekné, ibaže to má pár zádrheľov. Sú typicky slovenské a nevieme sa ich zbaviť. Byť to v inej krajine, máš tu stánky s jedlom či suvenírmi od výmyslu sveta, krásne upravený parking . Tu sú obe parkoviská hrozné, ak náhodou zaprší, máš kolesá dopoly v blate. WC aby si hľadal s policajným psom, vstupné podľa mňa vysoké, v areáli hradu jeden úbohý a predražený bufet, ktorý, ak je otvorený, je sviatok. Spišský salaš je kapitola sama o sebe. Okolie krásne, ale jedlo je hrozné. Je to už 40 ročná tradícia a nech to má hocikto v držbe či prenájme, jedlo je rovnako strašné. Levoča je okresné mesto. Iste, starý rathaus je najkrajšia stavba v meste, čistá renesancia, sv. Jakub je paráda. Ale v meste nie je žiadna slušná infraštruktúra, iba dve ako tak dobré reštaurácie je na mesto takéhoto rangu dosť málo. Slušne sa v nedeľu najesť je v Podhradí a aj v Levoči hlavolam. Bežný turista vníma toto iba okrajovo a všimne si to, až sa ho to bezprostredne dotkne. No ja tu už nejaký ten čásek žijem a nedá sa to nevidieť. Toľko dotácií išlo do hradu a do Levoče, že by som za ne postavil dva nové hrady. Kde tie prachy, teda značná časť z nich sú, je u boha. Nie je tu jediný obchodný dom, drobní obchodníci majú tovar ako kedysi lacní Jožkovia a normálna baba alebo našinec musí skoro za všetkým do Spišskej, Popradu alebo do Prešova či Košíc. Veľkými kladmi je tu blízkosť Tatier, svätý pokoj a nádherná príroda. A toto je pre mňa dnes na staré kolená najvyššou prioritou. A tak tie nedostatky pokojne tolerujem. Nakoniec, ak ideme niekde von, je to poväčšine pekný výlet...:]

Letisko Sliač