Pokusim sa popisat nieco o luminiscencii na hodinkach, jej historii a podobne
Prvopočiatky
Prvé riešenia ako zlepšiť čitateľnosť hodiniek pri zníženom, alebo žiadnom svetle sa začali črtať už začiatkom 20. storočia. Bolo to v čase okolo 1. svetovej vojny, keď sa miešalo rádioaktívne rádium a sulfid zinočnatý. Samotné rádium bolo objavené koncom 19. storočia a mimo iných vlastností k nemu patrí aj luminiscencia do modrej farby. No bohužiaľ (alebo naštastie :D) vyžarované svetlo samotného prvku nebolo dostatočne jasné a vyššie potrebné koncentrácie emitovali už príliš veľkú dávku radiácie.
V kombinácii so sulfidom zinočnatým sa vyriešili problémy s veľkou radiáciou a slabou luminiscenciou. Sú v tom chemické hókusy pókusy A tento sulfid zinočnatý môže byť ďalej zmiešaný s inými látkami a tak meniť farbu lumi. Ako asi viete, takéto riešenie si nevyžaduje “nasvietiť” hodinky, lebo žiarenie sa emituje bez prestávky.
Čerešnička:Zatiaľ čo množstvo radiácie z rádia bolo dostatočne nízke, aby neovplyvňovalo nositeľa hodiniek, žiaľ malo dopad na ľudí, ktorí pracovali na ciferníku a ručičkách hodiniek. Tento proces bol zvyčajne vykonávaný ženami, ktoré lízali štetce, aby boli dostatočne jemné pre maľovanie lumi na ciferník a ručičky. V dôsledku tohoto požitia rádia viedlo v priebehu času k rade ochorení a niektorí dokonca zomreli. Ženám bolo povedané, že materiál bol neškodný, aby si mysleli, že im nič nehrozí. Bola podaná žaloba v mene týchto pracovníkov v roku 1927 a v čase, kedy sa súd konal, boli mnohí príliš chorý, aby sa zúčastnili. Prípad bol rozhodnutý v prospech “Radium Girls” a mal aj svoje následky, aj v zdravotnom zákone.
Ďalší vývoj
V roku 1968 bolo rádium zakázané a na luminisceniu sa používali iné prostriedky. Ako jeden z najlepších materiálov bolo vybraté trícium, ďalší rádioaktívny prvok. Bolo používané rovnakým sposobom, so sulfidom zinočnatým. Rozdiel medzi rádiom a tríciom je v úrovni radiácie a polčase rozpadu. Rozdiel v radiácii je veľký, rádium je na stupnici 20 a trícium na 1. A zatial, čo rádium má polčas rozpadu viac ako 1600 rokov, tak trícium ho má len 12. To znamená, že už len málo hodiniek zo 60tých rokov bude mať viditeľnú luminiscenciu. Kým materiál starne, tak niektoré kusy chytajú peknú patinu, ktorá je vždy žiadaná u starších kúskov
Hosi je trícium menej rádioaktívne ako rádium, stále boli v 60tých rokoch obavy zo zdravotných problémov. Rovnako ako pri rádiu v 30tých rokoch, tak aj pri tríciu sa podnikali kroky v podobe reforiem a regulácii. Ciferníky, u ktorých bolo použité trícium niesli označenie T, TT, alebo H3. Hoci sa tento materiál používa dodnes, tak svoj vrchol zažil v rokoch 196x až 199x a skorých 200x.
Počas tejto doby, hoci len zriedka, sa používal ďalší rádioaktívny prvok, prométium. Jeho použitie na hodinkách nieslo označenie P, alebo PM.
Kým sa vyrábali hodinky s tríciom, tak výrobcovia nespali a vymýšľali ďalšie alternatívy pre nasvecovanie hodiniek. To viedlo k použitiu materiálov, ktoré nemali vlastnosť “samo vyžarovania”, ale radšej k použitiu fotoluminiscenčných látok, čiže tých, ktoré treba “nabiť” na svetle. Bezprostrene po nabití takýchto hodiniek na svetle budú svietiť jasnejšie ako tie s použitým rádioaktývnym prvkom, no po čase strácajú na sile a luminiscencia postupne slabne, zatial čo pri rádioaktývnych materiáloch je miera svietenia konštantná.
Od rádioaktivity k fotoluminiscencii
V neskorích 90tých rokoch sa postupne ustupovalo od trícia a na výslnie sa dostala iná, ne-rádioaktívna substancia: LumiNova. Pigment LumiNova bol vyvinutý japonskou spoločnosťou Nemoto & Co. v roku 1993, neskor sa spoločnosť spojila so švajčiarskou firmou RC TRITEC pre sformovanie LumiNova AG Switzerland, ktora distribuovala Super-LumiNovu. Tá spoločne s LumiNovou spadajú do kategórie fotoluminiscenčných látok, ktoré jasne žiaria po vystavení svetelnému zdroju a postupom času pomaly slabnú. Zatial nie je známe, či budú pigmenty meniť farbu a chytať patinu ako u látok predtým a sú veľmi krehké a vplyvom vlhkosti sa môžu odlupovať a drobiť. Ostatné spoločnosti používajú podobné zlúčeniny, ako napríklad Seiko svoju LumiBrite, ktorá ma rovnaé vlastnosti ako Super-LumiNova (tu si nie som istý, prosím opravte ma).
V posledných rokoch zažíva trícium svoj comeback v podobe malých sklenených trubičiek naplnených týmto prvkom. Tieto malé sklenené trubičky ešte obsahujú vrstvu fosforu a potom náplň trícia v podobe plynu a sú známe ako gaseous tritium light source(GTLS). Trícium prechádza beta rozpadom, pri ktorom sa uvoľnujú elektróny, ktoré pôsobia na fosforovú vrstvu, ktorá potom siveti. Tieto trubičky sú často osádzané do military hodiniek, keďže vydržia svietiť celé roky, zatiaľ čo svietivosť Super-LumiNovy sa po hodinách znižuje až do stavu ,kedy už nesvietia(iba žeby prišiel deň a nabijú sa :D), aj keď tá po nabití svieti žiarivejšie. Zrejme najznámejším výrobcom, ktorý použiva tríciové trubičky je Ball Watches a ďalej napríklad Luminox, Deep Blue, Reactor a Vostok Europe(aj tu poprosim korekciu, poprípade doplnenie).
Informacie su z internetu a mojej hlavy, prosim o doplnenie a korekturu. Som len zaciatocnik