Luminiscencia(Lumi)

  • Pokusim sa popisat nieco o luminiscencii na hodinkach, jej historii a podobne :)


    Prvopočiatky
    Prvé riešenia ako zlepšiť čitateľnosť hodiniek pri zníženom, alebo žiadnom svetle sa začali črtať už začiatkom 20. storočia. Bolo to v čase okolo 1. svetovej vojny, keď sa miešalo rádioaktívne rádium a sulfid zinočnatý. Samotné rádium bolo objavené koncom 19. storočia a mimo iných vlastností k nemu patrí aj luminiscencia do modrej farby. No bohužiaľ (alebo naštastie :D) vyžarované svetlo samotného prvku nebolo dostatočne jasné a vyššie potrebné koncentrácie emitovali už príliš veľkú dávku radiácie.



    V kombinácii so sulfidom zinočnatým sa vyriešili problémy s veľkou radiáciou a slabou luminiscenciou. Sú v tom chemické hókusy pókusy :) A tento sulfid zinočnatý môže byť ďalej zmiešaný s inými látkami a tak meniť farbu lumi. Ako asi viete, takéto riešenie si nevyžaduje “nasvietiť” hodinky, lebo žiarenie sa emituje bez prestávky.
    Čerešnička:Zatiaľ čo množstvo radiácie z rádia bolo dostatočne nízke, aby neovplyvňovalo nositeľa hodiniek, žiaľ malo dopad na ľudí, ktorí pracovali na ciferníku a ručičkách hodiniek. Tento proces bol zvyčajne vykonávaný ženami, ktoré lízali štetce, aby boli dostatočne jemné pre maľovanie lumi na ciferník a ručičky. V dôsledku tohoto požitia rádia viedlo v priebehu času k rade ochorení a niektorí dokonca zomreli. Ženám bolo povedané, že materiál bol neškodný, aby si mysleli, že im nič nehrozí. Bola podaná žaloba v mene týchto pracovníkov v roku 1927 a v čase, kedy sa súd konal, boli mnohí príliš chorý, aby sa zúčastnili. Prípad bol rozhodnutý v prospech “Radium Girls” a mal aj svoje následky, aj v zdravotnom zákone.




    Ďalší vývoj
    V roku 1968 bolo rádium zakázané a na luminisceniu sa používali iné prostriedky. Ako jeden z najlepších materiálov bolo vybraté trícium, ďalší rádioaktívny prvok. Bolo používané rovnakým sposobom, so sulfidom zinočnatým. Rozdiel medzi rádiom a tríciom je v úrovni radiácie a polčase rozpadu. Rozdiel v radiácii je veľký, rádium je na stupnici 20 a trícium na 1. A zatial, čo rádium má polčas rozpadu viac ako 1600 rokov, tak trícium ho má len 12. To znamená, že už len málo hodiniek zo 60tých rokov bude mať viditeľnú luminiscenciu. Kým materiál starne, tak niektoré kusy chytajú peknú patinu, ktorá je vždy žiadaná u starších kúskov :)
    Hosi je trícium menej rádioaktívne ako rádium, stále boli v 60tých rokoch obavy zo zdravotných problémov. Rovnako ako pri rádiu v 30tých rokoch, tak aj pri tríciu sa podnikali kroky v podobe reforiem a regulácii. Ciferníky, u ktorých bolo použité trícium niesli označenie T, TT, alebo H3. Hoci sa tento materiál používa dodnes, tak svoj vrchol zažil v rokoch 196x až 199x a skorých 200x.



    Počas tejto doby, hoci len zriedka, sa používal ďalší rádioaktívny prvok, prométium. Jeho použitie na hodinkách nieslo označenie P, alebo PM.
    Kým sa vyrábali hodinky s tríciom, tak výrobcovia nespali a vymýšľali ďalšie alternatívy pre nasvecovanie hodiniek. To viedlo k použitiu materiálov, ktoré nemali vlastnosť “samo vyžarovania”, ale radšej k použitiu fotoluminiscenčných látok, čiže tých, ktoré treba “nabiť” na svetle. Bezprostrene po nabití takýchto hodiniek na svetle budú svietiť jasnejšie ako tie s použitým rádioaktývnym prvkom, no po čase strácajú na sile a luminiscencia postupne slabne, zatial čo pri rádioaktývnych materiáloch je miera svietenia konštantná.


    Od rádioaktivity k fotoluminiscencii
    V neskorích 90tých rokoch sa postupne ustupovalo od trícia a na výslnie sa dostala iná, ne-rádioaktívna substancia: LumiNova. Pigment LumiNova bol vyvinutý japonskou spoločnosťou Nemoto & Co. v roku 1993, neskor sa spoločnosť spojila so švajčiarskou firmou RC TRITEC pre sformovanie LumiNova AG Switzerland, ktora distribuovala Super-LumiNovu. Tá spoločne s LumiNovou spadajú do kategórie fotoluminiscenčných látok, ktoré jasne žiaria po vystavení svetelnému zdroju a postupom času pomaly slabnú. Zatial nie je známe, či budú pigmenty meniť farbu a chytať patinu ako u látok predtým a sú veľmi krehké a vplyvom vlhkosti sa môžu odlupovať a drobiť. Ostatné spoločnosti používajú podobné zlúčeniny, ako napríklad Seiko svoju LumiBrite, ktorá ma rovnaé vlastnosti ako Super-LumiNova (tu si nie som istý, prosím opravte ma).
    V posledných rokoch zažíva trícium svoj comeback v podobe malých sklenených trubičiek naplnených týmto prvkom. Tieto malé sklenené trubičky ešte obsahujú vrstvu fosforu a potom náplň trícia v podobe plynu a sú známe ako gaseous tritium light source(GTLS). Trícium prechádza beta rozpadom, pri ktorom sa uvoľnujú elektróny, ktoré pôsobia na fosforovú vrstvu, ktorá potom siveti. Tieto trubičky sú často osádzané do military hodiniek, keďže vydržia svietiť celé roky, zatiaľ čo svietivosť Super-LumiNovy sa po hodinách znižuje až do stavu ,kedy už nesvietia(iba žeby prišiel deň a nabijú sa :D), aj keď tá po nabití svieti žiarivejšie. Zrejme najznámejším výrobcom, ktorý použiva tríciové trubičky je Ball Watches a ďalej napríklad Luminox, Deep Blue, Reactor a Vostok Europe(aj tu poprosim korekciu, poprípade doplnenie).





    Informacie su z internetu a mojej hlavy, prosim o doplnenie a korekturu. Som len zaciatocnik :)

  • Len doplním, že jedným z najznámejších výrobcov hodiniek, ktorý používa trítiové trubičky je Traser.

    Rolex GMT Master II Ceramic, Tudor Heritage Chrono, Biatec Corsair 01, Damasko DA44, Dwiss Emme, Magrette Dual Time, FiftyFive Fathoms, Vostok Amphibia 710819 Ceramic mod

  • Moc pekny clanok!


    Sent from Lumia 920 using Tapatalk

    Breitling Super Avenger / Breitling SuperOcean Heritage Chrono / Steinhart Aviation Chronograph / G-Shock GW-A1100 / Sea-Gull Chinese Military / G.Gerlach Otago

  • Veľmi poučné :super:


    To s tými Radium girls je veľmi kruté. Pripomína mi to praktiky čínskych výrobcov riflí ale aj iných.. Takže sa to nediaľo len v minulosti.


    No a pripájam ešte stupnicu farebnosti superluminovy. Označenie C1, C3 atď označuje farbu žiarenia. Pričom práve C3 sa považuje za najžiarivejšiu.

  • Moja skusenost je taka ze Seiko Lumibrite svieti okamzite po nasvieteni podstatne jasnejsie ako Superluminova, no do cca 5min sa to jasovo zrovna a mam pocit ze nadranom je na tom Superluminova kusok lepsie, aj ked citatelne su oboje.
    Porovnavane Seiko SNZG15K1, Seiko SBCA001 s Lumibrite vs Steinhart NavB so Superluminovou BGW9

  • Fajn článok a super téma. :super:


    Niečo ohľadom LumiBrite TM to Seiko manuálu:


    LumiBrite is a newly developed luminous paint that is completely harmless to human beings and the natural environment, containing no noxious materials such as radioactive substances. LumiBrite absorbs the energy of sunlight or artificial light in a short time and stores it to emit light in the dark. For example, if exposed to a light of more than 500 lux for approximately 10minutes, LumiBrite can emit light for 5 to 8 hours. Please note, however, that, as LumiBrite emits the light it stores, the luminance level of the light decreases gradually over time. The duration of the emitted light may also differ slightly depending on such factors as the brightness of the place where the watch is exposed to light and the distance from the light source to the watch. When you make a dive in dark water, LumiBrite may not emit light unless it has absorbed and stored light sufficiently. Before diving, therefore, be sure to expose the watch to light under the conditions specified above, so that it fully absorbs and stores light energy. Otherwise, use the watch together with an underwater flashlight.
    < Reference data on luminance >
    (A) Sunlight
    [Fine weather]: 100,000 lux [Cloudy weather]: 10,000 lux
    (B) Indoor (Window side during daytime)
    [Fine weather]: more than 3,000 lux [Cloudy weather]: 1,000 to 3,000 lux
    [Rainy weather]: less than 1,000 lux
    (C) Lighting apparatus (40-watt daylight fluorescent light)
    [Distance to the watch: 1 m]: 1,000 lux
    [Distance to the watch: 3 m]: 500 lux (average room luminance)
    [Distance to the watch: 4 m]: 250 lux
    * "LUMIBRITE" is a trademark of SEIKO HOLDINGS CORPORATION


    sorry, ale nechce sa mi to prekladať :gene3:


    Už dlhšie mi vŕta hlavou. Čo myslíte? Čo je lepšie? MDV technológia - 6-8 vrstvová aplikácia Super-LumiNovy v Lum-Tecoch, alebo Trítiové kapsule v Lumi-Nox či Traser? ...myslím z hľadiska dlhodobej výdrže. Kapsule by mali vydržať 20 rokov. Potom by sa asi mali dať vymeniť. Čo tá MDV technológia? Akú má vydrž? Dá sa potom obnoviť? :cote::perv:

    Longines Conquest_Tissot PRS 516_Seiko Monster_Christopher Ward C60 Trident Pro 600_Seiko SKX009_Seiko 5_Orient Blue Ray_Casio G-shock

  • ach...mal som to tu rozpísané a neposlalo sa mi to ...


    Tak v rýchlosti, mám okolo seba okolo 1000 budíkov všetko staré, len ručičky na opravu v krabičke mali radiáciu vyššiu 100x ako normál, predstavuje to nebezpečenstvo a mal by som ich presunúť niekam kde netrávim tolko času?

  • určitě, přečti si článek Panerai, první opravdové potápěčské hodinky v sekci trochu teorie ... Jestli mají radioaktivní nátěr, tím, že přestanou svítit to nekončí, poločas rozpadu radia je úplně někde jinde, jestli máš ty budíky třeba bez sklíček, je to jistota, nikdy nemůžeš 100% vědět, že na tu určitou vzdálenost není nátěr a jeho záření už nebezpečný.


    aha je to přesunutý... PANERAI - prvé Professional Diving Watch

  • Ještě jednou se vracím k tvé otázce a orientace v ní není vůbec jednoduchá. Nelze jednoznačně řící, jak malé dávky radiace ovlivňují samostatně organismus, rozdělujeme je na náhodné dávky radiace a kumulativní, to znamená, že všechny dávky záření které za život dostaneme se sčítají, takže nelze přesně říci, jaká dávka nebo zdroj radiace byla tou rozhodující. Jestli to byl nespočet lékařských rentgenů včetně dnes tolik moderních rentgenů zubů, havárie vzdálené atomové elektrárny, vzdálené pokusy s výbuchy atomových pum, nebo hodně času stráveného nad a v blízkosti mnoha rozebraných hodinek, majících radioaktivní nátěr. Dávka záření, kterou můžou takové hodinky svému majiteli způsobit je podle odborníků pod hranicí nebezpečnosti. Bavíme se o hodinkách jdoucích, funkčních a nerozebraných. Značnou bariérou tomuto záření je vlastní hodinkové sklíčko, ale i tak, jak je vidět v pokusu měření vintážních Panerai, měřením dozimetrem byly zjištěny hodnoty radiace u hodinek neporušených. Podle zdroje VTM E-15 dávka, kterou může z podobných hodinek člověk obdržet, se pohybuje stále pod oficiálním hygienickým limitem, který je stanoven v řádech desetin až jednotek milisievertů. Za celý rok nošení bychom nedosáhli vyšší hodnoty ozáření než 1–3 milisieverty. Tvůj případ je ale jiný a radiace je kumulativní, rozhodně bych nespal přikrytej hromadou starejch budíků a ručiček, ale odpověď proč není jednoznačná. Prostě proto, že je-li nějaké nebezpečí, je v tomhle případě eliminovatelné.

  • tak som zatial nasiel len info ze pre bezneho obyvatela, co znamena cloveka ktory nepracuje v oblasti s ionizacnym ziarenim je uhrnny rocny limit 1mSv vsak trochu pochybujem. zda sa mi to malo, pretoze ako pises len samotnym nosenim hodiniek s "radio" náterom ruciciek by sme prijali uhrnnu rocnu davku 1-3mSv. isty zdroj uvadza ze pre pracovnikov v oblasti s ionizacnym ziarenim je pripustna limitna rocna davka 50 mSv. to su ale vsetko kumulativne davky, o jednorazovych/nahodnych som nedohladal nic

  • Jaroslav Reichl,Martin Všetička: Projekt: Multimedialní Encyklopedie Fyziky
    Doc. RNDr. Zdeněk Drozd, Ph. D. - KDF MFF UK Praha
    Ing. Otakar Fischer - SPŠST Panská, Praha
    Ing. Ludvík Němec - KDF MFF UK Praha
    Ing. Iveta Řenčová - Česká televize Praha


    Smrtelná dávka je 7000 mSv a je jedno za jak dlouho, 4000 mSv může, ale nemusí, být smrtelné, ale každopádně vyvolává vážné poškození organismu. Limit, který nesmí být překročen u nás je 50 mSv za rok, ale doporučuje se, aby nebyl překročen limit 20 mSv za rok. Každopádně neprofesionál (tj. pacient na rentgenu, soused jaderné elektrárny, …) by neměl dostat více než maximálně 1 mSv za rok z civilizačních zdrojů. Zhruba stejné množství připadá na radioaktivní pozadí. Za přípustnou dávku se považuje 5 mSv ročně. Vzhledem k tomu, že účinek záření se během života sčítá, přijme člověk za celý život asi 150 mSv. Zvláště významné je přitom vdechování radonu obsaženého ve vzduchu obytných budov. Radon se do nich dostává transportem půdního a venkovního vzduchu do místnosti, difúzí ze stavebních materiálů a vyčeřením z tekoucí vody z vodovodu. Proto je důležité časté větrání obytných prostor.

  • Tady je ta editace tak krátká :(


    Jak je vidět, není to jednoduchá problematika a porovnání výsledků měření na hodinkách s přípustnými normami je více než zajímavé. Mají tyto normy všechny státy nastaveny stejně? Kolik vůbec každý z nás dostává ročně dávku záření? A další a další otázky. Nechci už víc ani vědět, co s tím udělám? Ani na pustém ostrově si nepomůžu ::d

  • takze nakoniec ten 1mSv na bezneho obyvatela je pravdivy udaj? dolezita je Tvoja poznamka "z civilizacnych zdrojov" , teda z pody, hornin, budov, a vyzarovanie pozadia. mnoho ludi si ani len neuvedomuje z akých roznych zdrojov absorbuju ziarenie. kazdopadne ako relevantny udaj teda podla Tvojich slov mozme brat tych 5mSv/rok ÚHRNNE! , co je dolezite poznamenat. k tomu som sa nejako nedokazal dopracovat, takze dakujem za informaciu. za podstatnu tiez povazujem skutocnost ktoru spominas vo svojom prispevku, totiz ze samotne obytne budovy - myslim ze zvlast panelove stavby disponuju tiez svojou mierou vyzarovania do vnútorného priestoru bytu, dokonca som cital ze vo vyssich poschodiach je ta miera vyssia, pokial sa teda dobre pamatam.

Letisko Sliač